Navečer sme otvorili balkónové dvere dokorán. Studený vzduch vliezol dnu, blúdil izbou, opieral sa o radiátor a o naše tváre a ruky. Riadne sme sa pozakrývali, aby nám nebola zima. Po chvíli bola izba studená. Marta poskladala pár cvičných lietadiel a skúšala trafiť z postele do otvorených dverí. Lietadlá sa vyhýbali tomu priestoru. Vyleteli z ruky, smerovali priamo von do parku, ale pred dverami sa vplyvom prúdenia vzduchu zvrtli. Marta sa sústredila, vystrčila jazyk a ako smerovým kormidlom krúžila a korigovala letové odchýlky. Úplne sa pohrúžila do letovej prevádzky. Sledovala som jej snahu a zima mi nevadila. Zabudla kde je, prestala si ma všímať a už ani nehlásila neúspešné pokusy. Keď všetky lietadlá ležali pri dverách na zemi, vstala a pozbierala ich, opakovalo sa to hodnú chvíľu. Nevšimli sme si, ako sa opatrne otvorili dvere do izby. Lietadlo, ktoré práve letelo, náhle zmenilo smer. Prievan ho strhol a vymrštil von do parku, hneď za ním sa dali do pohybu balkónové dvere. Najskôr pomaly. No ich rýchlosť sa prudko zvyšovala, až silno narazili do rámu a sklo výplne sa roztrieštilo na malé kúsky. V otvorených dverách na chodbu stála doktorka, mlčala a krútila hlavou.
Emil pozametal metlou črepy. Kusy skla, ktoré ostali uchytené v ráme, povylamoval. Popiskoval si akúsi melódiu a vôbec na nás nepozrel. Vtedy mi už začala byť zima. Doktorka sa spýtala, či nechcem ísť zatiaľ na inú izbu, ale myslela som, že to vydržím. Emil z hrubej lepenky vyrezal tvar rozbitého okna. Páskou ju prilepil na rám. A aby to nevyzeralo len tak, na tú lepenku nalepil starý baliaci papier. Neviem kde ho vyhrabal, boli na ňom hviezdy rôznej veľkosti a trblietali sa. Takú oblohu som v decembri ešte nevidela. V decembri sú hviezdy iné ako počas roku, chladný vzduch mení ich krásu. Čo je na tých hviezdach také krásne? A načo je hviezdam večnosť? Nie je to málo, vytvoriť jeden jediný obraz a ukazovať ho toľké roky a spoliehať sa na jeho originálitu? Nie je, ak je dokonalý. Neviem si predstaviť, čo iné by na oblohe malo byť.
Teplota v izbe začala stúpať a Marta pozerala na mňa, čo budem hovoriť. Nemala som čo. Nie je jednoduché zostrojiť lietadlo, veď som jej to vravela. Uvarila s trucu víno, nechala ho prevrieť a potom naliala studenú vodu. Zvláštny postup, no víno sa dalo hneď piť a asi o to išlo, nečakať, nebyť trpezlivý. Ja som upiekla vanilkové rožky a kým boli teplé, posypala som ich práškovým cukrom.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments