V epizodnom filme 360 sa divák vydá na cestu okolo sveta z Viedne do Brazílie a späť. Kruh otvoria a uzavrú Slovenky. Postavy aj herečky.
Domino v kruhu
Slovenka Mirka (Lucia Siposová) sa rozhodne zlepšiť svoje životne podmienky a nechá sa nafotiť na internetovú stránku escortnej služby akéhosi podivného Viedenčana. Ten si spomenie na istú Blanku, ktorá kedysi prišla ku kufru plnému peňazí, keď ho v správnom okamihu zavolala sťa room service. Mirka na rozdiel od svojej sestry Anny (Gabriela Marcinková) nemá srdce a sníva podobný sen a preto sa z nej stane virtuálna Blanka. Jej prvým zákazníkom má byť britský podnikateľ Michael Daly (Jude Law) a miestom stretnutia hotelový bar. Tesne pred nadviazaním kontaktu ho vyruší nádejný obchodný partner (Moritz Bleibtreu) a navyše Mirku cez mobil identifikuje ako šľapku na echtovnom viedenskom štrichu. Micheal sa stiahne a miesto toho sa pokúsi zavolať svojej žene (Rachel Weisz) do Londýna, ako mu chýba. Vôbec pritom netuší, že ako padajúce domino sa začína spúšťať reťaz udalostí, ktorá prepojí postupne osudy neznámych ľudí.
Nikdy nevieš, koho stretneš
Podvádzajúca manželka, neverný fotograf, oklamaná študentka, otec hľadajúci nezvestnú dcéru, prepustený pedofil, nešťastne zamilovaný zubár, jeho asistentka s temnou minulosťou, mafiánov bodygaurd a nakoniec jeho šéf s kufrom plným peňazí sa postupne nevedomky vzájomne ovplyvnia. Je to ako keď dlho neviete niečo pomenovať, aj keď to intuitívne tušíte. Príde klik a zrazu všetko do seba zapadá. Život vám nikdy nedá istotu druhej šance, preto treba brať to čo ponúka práve teraz. A paradoxne takáto voľba môže mať očisťujúci rozmer mravne správneho kroku.
Pocta Schniztlerovi
Brazílsky režisér Fernando Meirelless dostal ponuku od rakúskej ORF natočiť film pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa Arthura Schnitzlera. Spolu s oscarovým scénaristom Petrom Morganom sa rozhodli adaptovať jeho škandalóznu hru Kruhy. Schnitzler ju publikoval v roku 1900 ale na javisko sa dostala až o dve desaťročia neskôr. Vzbudila taký odpor u časti viedenskej spoločnosti, že ju v roku 1922 zakázal inscenovať v nemeckých krajinách a toto embargo platilo ďalších 60 rokov. V desiatich scénach sa stretne postavy tak, že vždy jedna prechádza do druhej scény. Dej otvára a uzatvára rovnako ako vo filme prostitutka. Kým Schnitzlerova hra sa odohráva celá v prostredí jedného mesta a leitmotívom sú primárne sexuálne vzťahy. Aj keď tvorcovia zredukovali film len na šesť výsekov, prílišné pridržanie sa originálu bolo skôr na škodu.
Plochý príbeh v plochom svete
Žiadna postava ani časť príbehu nevyčnieva svojim posolstvom nad iné. Sú ploché a o ich vnútre sa divák veľa nedozvie. Ale nie je taký svet v ktorom žijeme? Kde miesto osobného styku si posielame esemesky prípadne nahrávame odkazy? Kde miesto listu na rozlúčku je pripravené video s prilepeným odkazom zapni ma? A ako ďaleko sme od toho, že fotografia mobilom prepláchnutá cez príslušný vyhľadávač dokáže identikovať, či pred vami sedí escortná spoločníčka alebo úspešná manažerka?
Víkendové herectvo prvej ligy
Keby nemal Meirelles za sebou Mesto bohov a Morgan Kráľovnu s Helen Mirren, zrejme by výtky voči filmu neboli také ostré. Nepomohli si nejak zvlášť s veľkými menami aj keď Anthony Hopkinsovi, Jude Lawovi či Rachel Weisz. Režisér priznal, že ich oslovil aby ich mená pritiahli divákov a tým, že svoju rolu mohli nahrať systémom – cez víkend natáčame, v utorok si hotový – nebol problém ich veľmi prehovárať a nedá sa vytýkať, že by svoje úlohy odflákli. Slávny predstaviteľ Haniballa Lectra dokonca obohatil scénu výpovede v terapeutickej skupine o vlastný príbeh boja s alkoholizmom a práve on vyznieva ako najviac umelý v celom filme. Raz darmo nič nebýva väčšie klišé ako skutočný život.
Slovenky sa nestratili
Na druhej strane stokrát omielanú frázu o malých úlohách potvrdila Brazílčanka Maria Flor a Američan Ben Foster v scéne, keď odvrhnutá milenka chce zviesť čerstvo prepusteného devianta. Na minimálnej ploche dokázali zobraziť, ako môže náhoda a nepochopenie spôsobiť katastrofu. Takisto slovenské herečky sa nestratili. Gabriela Marcinková stvárnila čitateľku Anny Kareniny dostatočne étericky. A Lucia Siposová nehrá len otrepané krovie východoeurópskej šľapky. Je uveriteľná a neprehliadnuteľná v každej svojej scéne. Filmu tiež pomohlo, že každý herec hovorí vo svojom jazyku a to aj v nemeckej verzii.
Po odchode film nevyprchá
Film 360 pripomína tanec. Na prvý pohľad sa zdá, že všetko je také ľahké a fungujúce viac menej automaticky. Ale v tom je práve tajomstvo skutočných majstrov poskladať jednotlivé kroky tak, aby divák na prvý pohľad nepostrehol umelosť stavby. Je veľmi pravdepodbné, že po zhliadnutí vo vás zachová dobrý pocit. Čo je viac ako dnes ponúka bežná produkcia.
Skrátená verzia bola publikovaná v denníku SME
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments