Dvojitá domovina dvojitých priezvisk

Dina Rubina je autorkou viacerých románov, noviel a poviedok, žijúca síce v Izraeli, ale jej literárnym jazykom je ruština. Jej malá zbierka próz s názvom Dvojité priezvisko vyšla vďaka vydavateľstvu Premedia, prvýkrát aj v slovenskom jazyku. Úvodným textom tejto zbierky je práve próza s rovnomenným názvom, zachytávajúca lyrický príbeh o láske, nevere a zamlčanej pravde. Rubina rozpráva príbeh ruského manželského páru, ktorému sa narodí dlhoočakávané dieťa. Biologickým otcom však nie je manžel, ale milenec matky.

Pre dospelých protagonistov tohto trojuholníka prestane byť táto skutočnosť tajomstvom okamžite po pôrode, ich spoločné dieťa sa má však pravdu dozvedieť až po smrti jedného z otcov. No aj napriek tomu, že manželský trojuholník pozná pravdu od začiatku, život sa tým pre zainteresovaných vôbec nezľahčí. Naopak. Traja dospelí udržujú formálno-srdečné vzťahy, no v skutočnosti by na seba najradšej dávno zabudli.

Syn má tak dvoch otcov, ktorí majú na jeho výchovu a formovanie svoj podiel. Otázne však je, ktorý z nich disponuje väčším vplyvom. Či istý čas zákonitý manžel – otec, ktorý však prišiel o status biologického otca, alebo milenec, ktorý sa z biologického otca stal vlastne otčimom. Kto je vlastne pravým otcom, ten ktorý je otcom v rodnom liste, alebo ten, ktorý dieťa splodí? Je otcom ten, kto inšpiruje, alebo ten, kto dieťa živí?

Tieto otázky sa metaforicky prelínajú aj do ďalších poviedok zbierky. Práve novela Dvojité priezvisko sa stáva akoby premostením k ďalším trom textom, ktoré sa zaoberajú otázkou kultúrnej identity. Nie je to však len literárna výpoveď autorky hľadajúcej svoju židovskú identitu a o jej túžbe zdieľať spoločné tradície s kultúrou predkov, je to aj rozprávanie o inklúzii a snahách udržať si kultúrnu identitu zdedenú z pôvodnej vlasti. Je to teda akási výpoveď o zápase medzi strachom z vykorenia v starej vlasti (Rusko) a snahou po zakorenení v novom prostredí (Izrael).

Týmito dilemami a strachmi autorka zaťažila svojich prozaických hrdinov. Predstavuje príbehy ruských emigrantov snažiacich sa uplatniť v novej vlasti. Rubina aj prostredníctvom mužských hlavných postáv vedie vnútornú diskusiu o dvoch vlastiach a o vlastnej identite. Vyrovnáva sa so skúsenosťou, keď bola v novej domovine „tou Ruskou“ prichádzajúcou z „gubernie“ do „civilizácie“, možno niekedy obviňovaná spolu s ďalšími „tými Rusmi“ z neschopnosti „civilizovane vyjadrovať svoju vôľu“.

Na svoju obranu a na obranu „tých Rusov“ necháva prehovoriť jednu zo svojich postáva. Michael v próze Okatý imperátor z čeľade morských karasov po konfrontácii s bohatou Izraelčankou hovorí: „Mimochodom, keď sme pri tej vôli, ty si tu preto, lebo ťa tu priviedli na svet. A ja som tu preto, lebo to sám naozaj chcem!“.

Dina Rubina aj na malom priestore predstavuje kultúrne znaky „zasľúbenej krajiny“, pričom čitateľa oboznamuje aj s paradoxnými reáliami. Takými sú aj rozprávania o skúsenostiach s terorizmom, pričom skutočne paradoxne vyznieva príhoda, keď dve kilá paradajok kúpených na trhovisku, zachránili život počas teroristického útoku, alebo rozprávanie o tom, ako sa za takto zachránený život ďakuje Bohu darovaním 18 šekelov (podľa hebrejského numerického výkladu čísla 18 predstavuje slovo „haj“ = živý) pouličnému židovskému žobrákovi, ktorý však môže byť pokojne aj prezlečeným Arabom.

Rubinina próza je naozaj veľmi ľudská a skutočne dobre sa číta a v mojom prípade sa dokonca zaraďuje k veľmi príjemným literárnym prekvapeniam.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť