Browsing Category : tak som sa zmyslela …

„Ty hajzel, počkaj, vrátim ti to!“ zvolal detský hlas. Sedela som na lavičke, so zavretými očami si vychutnávala prvé teplé slniečko. Až ma zamrazilo keď som otvorila oči, pátrajúc, komu bol ten titul určený, aj vzhľadom k tomu, že predtým som počula iba detský smiech a hru dospelého a dieťaťa. Asi sedemročný chlapec tak oslovil svojho – otca! Ten sa…

Vtedy som si myslela, že som už veľká. Že mi patrí budúcnosť, svet, on. Nechápavo a nahnevane som pozerala na tých, ktorých prvá otázka po šoku bola: „A musíte sa?“ Nemuseli. Chceli. Veď sa ľúbime! Ťažko si vzdychli. A ja som zase nechápala. Veď sa ľúbime, čo tomu nerozumiete? V princeznovských bielych šatách stála som dvadsať krokov od nového začiatku.…

Prišla obálka s pozvaním. Stretávka po rokoch. Ale to ubieha! Keď má chlap niekam ísť, rozmýšľa, čo povie. Keď má ísť žena, uvažuje, čo si oblečie. Uvažovala som, čo poviem a čo budem mať oblečené. Čo povedať ľuďom, s ktorými ste strávili štyri roky v jednej škole, na jednom internáte a ktorých ste odvtedy nevideli, nepočuli a možno pri náhodnom…

Polená, čo nám život hádže pod nohy, prekračujeme rôzne. Niekto si poplače, iný mykne plecom a niekto to vzdá. Niekomu pomôže rodina, inému priatelia, ďalší si pomôže sám či sa obráti na vieru. Rôzne sú aj barličky, o ktoré sa opierame, keď je nám ťažko. Hudba, ručné práce, literatúra, no i alkohol či drogy… Zitka sa dala na

Začiatkom roka som počula predpoveď, že zima bude dlhá. Do polovice marca. Teraz sa dá povedať, že predpoveď vyšla. Jari sa páči oddychovať, namiesto toho aby prišla posiela sneh, dážď a vietor a hoci slniečko sa pokúša nielen svietiť, ale aj hriať, nevydrží viac ako deň.

V kancelárii bol kvetináč. Nebol môj a nikto si už nepamätal, komu patril. Zo suchej zeme vytŕčal pahýľ s dvoma listami, vďaka ktorým sme vedeli, že to bola fialka. Kvet nerástol, ani neumieral. Jednoducho bol – zošúverená stonka, dva sivozelené listy. Upratovačka sa ma pýtala, či ho môže vyhodiť. Prišlo mi ho ľúto. Veď ešte žil. Preniesla som teda zúfalca…

Istý čas som sledovala tri seriály. Asi už tušíte – Zúfalé manželky, Sex v meste a Panelák. Choroba zo mňa spravila časového milionára, mohla som si dovoliť takéto úlety. V daný čas zasadnúť k telke, stotožniť sa s niektorou z hrdiniek a prežívať tú necelú hodinu v ich svete, mimo reality, vypadnúť, zabudnúť, byť tak trochu niekým iným.