Román Návrat z pera najvýznamnejšej portugalskej autorky súčasnosti Dulce Marie Cardoso majstrovsky sprostredkúva dôležitý moment histórie jej rodnej krajiny. Státisíce Portugalcov museli opustiť svoje domovy po tom, ako Angola, bývalá portugalská kolónia, získala nezávislosť.
Portugalsko sa veľmi dlho nemienilo vzdať svojej koloniálnej ríše. Situácia v Angole a Mozambiku sa zhoršila koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď vypukli ozbrojené konflikty a nabrali rozmery vojny. Bolo očividné, že ukončiť ju môže len politické, nie vojenské riešenie. Hlavní predstavitelia Portugalska o tom nechceli ani počuť. V roku 1974 došlo napokon v Angole k štátnemu prevratu a dennodenne pribúdali útoky voči belochom, ktorých černosi vinili za chudobu pôvodného obyvateľstva. Kolonisti začali húfne utekať do vlasti. Amerika požičala lietadlá a vytvoril sa najväčší vzdušný most všetkých čias. Príchod obrovského množstva ľudí priniesol so sebou vážne problémy, najmä čo sa týka ubytovania. Niektorí sa uchýlili k príbuzným, no prevažná väčšina zostala odkázaná na Červený kríž či Inštitút pomoci utečencom. Strechu nad hlavou im poskytli sanatóriá, penzióny alebo hotely. Nevraživosť voči navrátilcom, ako ich domáci volali, bola veľká. Stelesňovali porážku, prehru a zvyšok portugalského impéria.
Korene si pamätajú zem
Príbeh románu Návrat sa začína v Angole. Rozprávačom je dospievajúci chlapec Rui. Jeho rodina je pripravená na odchod z krajiny. Všetci sa klamú rečami, že keď sa situácia upokojí, čoskoro budú späť. Vedia však, že sa nevrátia. Ich Angola zanikla. Pôvodní obyvatelia v kolonistoch vidia rasistov, menej vyvinutý druh, ktorý má strach, že príde o svoje výsady, imperialistov plných neznášanlivosti. Ráno pred odletom zabúchajú na bránu vojaci. V tej chvíli sa zdá všetko stratené. Prosím Boha o toľko vecí, ale Boh, ako vždy, je hluchý ako poleno, vojaci sa pred nami vyžívajú v strachu, ktorý nám nahnali. Ruiove modlitby nie sú vyslyšané a otca odvlečú ktovie kam. Zvyšok rodiny už nemôže čakať ani chvíľu. Opúšťajú Afriku a so sebou si odnášajú iba spomienky.
Aj veľký hotel sa ľahko stane malým
Rui s mamou a so sestrou Miluchou sú po návrate ubytovaní v malej hotelovej izbe a túžobne čakajú na príchod otca. Vôbec si nepripúšťajú, že by neprišiel za nimi. Mama bola vždy iná, zvláštna. Démoni, ktorí sa jej z času na čas zmocňovali v Angole, sa prebudili aj v Lisabone. Iba otec ich dokázal zastaviť. Čo teraz?
Domov, priatelia a predchádzajúci život chýbajú všetkým. Cesta späť neexistuje a je zbytočné hľadať očami druhý breh mora. Aj veľký hotel sa ľahko stane malý, keď v ňom býva veľa ľudí a niet čo robiť, len chodiť hore–dolu. Domovom môže byť aj jedna izba s balkónom. Niekedy je to jednoducho tak. Mama a sestra sa s tým nevedia zmieriť. Milucha kedysi žartovala, smiala sa a fintila, no teraz je smutná, osamelá a vystrčená z kolektívu v škole. Vlastne obaja. Rui si postupne hľadá miesto v spoločnosti iných navrátilcov. Hoci sú ich dni nasiaknuté strachom a zúfalstvom, vtipne a sarkasticky komentuje tvrdú realitu. Život v izolácii nie je ľahký.Román vychádza čiastočne z osobných zážitkov autorky, ktorá sa ako jedenásťročná zaradila s rodičmi medzi navrátilcov. V rozhovore s prekladateľkou knihy uviedla, že ho nevníma ako vyrovnávanie si účtov s minulosťou, ale skôr ako príbeh o strate, ktorá môže mať množstvo podôb. Dulce Maria Cardoso zažila všetky opisované udalosti, poznala historické fakty, no trvalo takmer štyridsať rokov, kým našla spôsob, ako tému uchopiť a zobraziť. Návrat je nielen o strate domova a krajiny, ale predovšetkým o strate dôstojnosti, identity a istoty. V Portugalsku po vyjdení v roku 2011 získal obrovský ohlas vďaka svojim literárnym kvalitám a téme, ktorú dovtedy portugalská literatúra prehliadala.
Dulce Maria Cardoso: Návrat, preklad Júlia Jellúšová, Portugalský inštitút, 2020
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments