Jeff Zentner

Jeff Zentner Farby smútku

Stredoškolák Carver odjakživa túžil, že sa stane spisovateľom. Sníval o napísaní veľkého príbehu. No stačili dve vety a tri príbehy pochoval. „Chalani, kde ste? Ozvite sa.“ Osudná esemska, ktorú poslal svojim najlepším kamarátom spôsobila, že pri odpovedi na ňu skončili pod kolesami kamióna.

V zajatí hlbokého žiaľu a spaľujúceho pocitu viny sa čoraz viac prepadá do beznádeje. Tri pohreby za týždeň by položili každého. Spolužiaci sa mu vyhýbajú, sestra jedného z priateľov mu robí zo života peklo, a aby toho nebolo málo, začne dostávať záchvaty paniky. Už nikdy sa nebude zadúšať od smiechu s hudobníkom Eliom, komikom Blakeom a výtvarníkom Marsom. Tak ako pacienti po amputácii cítia bolesť vo fantómovej končatine, on má až trojicu fantómov. Každý, kto raz prišiel o milovanú bytosť potvrdí, že tá bolesť je neznesiteľná a neopísateľná. Keď sa minú slzy, žiaľ trhá srdce na kusy. A keď sa k tomu pridá sebaobviňovanie, môže to spôsobiť katastrofu. Keby im nebol písal, ešte by žili. Myslí si to aj otec jedného z chlapcov a tlačí na okresného zástupcu, aby vzniesol obvinenie z neúmyselného zabitia. Vedel Carver, že sú priatelia v aute a predsa žiadal odpoveď na správu? Je taký zúfalý, že by dal milión dolárov za jedinú hodinu, kedy by nemyslel na smrť priateľov.

Raz sa nás fyzikár na hodine spýtal: „Čo je ťažšie: kilo peria alebo kilo olova?“ všetci jednohlasne odpovedali, že olovo. Lenže päťstokilová rakva s najlepším priateľom neváži rovnako ako päťsto kíl olova alebo peria. Váži oveľa viac.

Náročné situácie zvládame preto, lebo skrátka musíme. Hoci sa mu všetci otočili chrbtom, stále sa môže o pár ľudí, okrem rodiny, oprieť. Jesmyn, Eliova priateľka a Blakeova babička sú mu veľkou oporou. Jesmyn je výnimočná hudobníčka. Svet vníma cez noty a farby. Každý človek, každá melódia, každý hlas má svoju farbu. Za výbornú literárnu postavu považujem aj Georgiu – sestru hlavného hrdinu. Na vykreslení súrodeneckého vzťahu si dal Jeff Zentner naozaj záležať.

Spomienky ako záchranné koleso

Každý človek po sebe zanecháva v srdciach blízkych kúsky svojho životného príbehu, a keby sa jedného dňa všetci tí blízki stretli, mohli by jednotlivé dieliky poskladať do ucelenej skladačky. Blakeova starká navrhne Carverovi, aby si urobili rozlúčkový deň. Chcela by stráviť posledné chvíle s vnukom, ktoré jej osud nedoprial. Budú robiť to, čo by robili, keby žil a podelia sa navzájom o spomienky. Smútok si môžeme predstaviť ako zrnko piesku v lastúre. Spomienky na našich blízkych sú perleť, ktorou ho postupne obaľujeme. Rozlúčkový deň je veľmi emotívny. Ľahké to nemá ani Carver ani stará mama. Mne osobne sa tento nápad veľmi páčil. Na jednej strane je spomínanie veľmi smutné, no keď sa všetko dobre premyslí, môžu sa pozostalí pri spomienkach na zosnulého aj usmievať. Zvlášť, keď to bol komik telom i dušou.

Najlepšou redaktorkou príbehov je pamäť. Hoc by sme si chceli pamätať všetky okamihy, nudné a nezáživné vymaže a ponechá len tie silné a radostné. Aj žiaľom zmučený chlapec si spomína iba na bláznivé dobrodružstvá, ktoré spolu v partii zažili. Čitateľ tak má možnosť uvoľniť stiahnuté hrdlo a zotrieť z očí slzy. Spomienky na časy minulé sú vtipným a príjemným odľahčením. Humorných vsuviek je v knihe viacero, sú sviežou ukážkou mladosti, dravosti a hlbokého priateľstva. No vzhľadom na okolnosti deja sa možno budete smiať len cez slzy. Pristihla som sa, že sa počas čítania usmievam, ba v istých momentoch som sa rozosmiala aj nahlas.

Jeden z najoceňovanejších autorov tínedžerskej literatúry Jeff Zentner napísal pôsobivý, dojímavý a úprimný román. Hoci je kniha zaradená do YA kategórie, má čo povedať aj starším čitateľom. V silnom príbehu dospievajúceho chlapca nás vezme na srdcervúcu cestu odpustenia. Cez svoje postavy demonštruje ako sa jednotlivci vyrovnávajú so stratou blízkeho a pocitom viny. Niekto to zvláda lepšie, iní horšie. Babička Betsy je pokorná a viac-menej zmierená, Eliovi rodičia navzájom bojujú a Marsovho otca spaľuje hnev. Zmierenie sa so synovou smrťou bolo veľmi, veľmi dojímavé. Tému konfrontácie tínedžera so smrťou priateľov doplnil autor o otázky rasového napätia a psychologickej pomoci. Zdôrazňuje riziko používania mobilov počas šoférovania. Ale keďže je to literatúra pre mládež, vôbec mi „výchovné“ prvky neprekážali.

Farby smútku sú o žiali a o bolesti, o rozlúčkach a odchodoch, no najmä o nových začiatkoch. Umierame. Rodíme sa. Žijeme, až kým jedného dňa žiť neprestaneme. Začiatky a konce sú to jediné, čo je večné.

Kamila Kuricová – autorka slovenskej obálky knihy Farby smútku

Ilustrovať knižnú obálku bol už dlhšiu dobu môj autorský sen, a preto keď prišla reálna pracovná ponuka, neváhala som ani sekundu. Vtedy ma oslovil Erik Fazekaš – šéfredaktor knižného vydavateľstva Albatros Media Slovakia, ktorý sa ako editor venoval najmä Young Adult literatúre. Erik sledoval môj profil na Instagrame, kde publikujem svoju ilustrátorskú a grafickú tvorbu a rozhodol sa dať mi šancu.

Samozrejme bola to pre mňa prvá veľká výzva, pretože predsa len, knižná obálka má určite veľký podiel na oslovení potenciálnych čitateľov. No zároveň to bola pre mňa aj nová a úžasná skúsenosť. Musela som sa zoznámiť s knihou a samotným textom. A nielen to. Prebrázdila som sociálne siete a prečítala množstvo recenzií od čitateľov, ktorí už knihu čítali v angličtine.

Okrem toho som si prezrela aj tvorbu iných výtvarníkov, ktorí dali grafickú podobu knihám s podobnou tematikou. Kniha Farby smútku je skutočne smutnou knihou. Od začiatku som sa preto snažila čo najlepšie vystihnúť pochmúrnu náladu tohto románu, ale zároveň som nechcela, aby obálka pôsobila na čitateľa príliš pesimisticky. Možno aj preto som rozhodla pre dominujúcu modrú farbu pozadia ilustrácie.

Bol to veľmi zaujímavý proces, ktorý ma okrem iného naučil aj to, ako stvárniť myšlienku alebo náladu celého príbehu v jednom obrázku. Zaujímavou skúsenosťou bolo aj to, ako funguje komunikácia medzi ilustrátorom a vydavateľstvom. V podstate celá táto komunikácia sa uskutočňovala online, a to či už s editorom alebo grafikom, ktorý celý grafický proces uzatváral.

Potešilo ma, že s výsledným produktom bolo nadmieru spokojné aj vydavateľstvo, čo dokazuje aj fakt, že mi z ich strany prišla ďalšia ponuka. Na jesennom slovenskom knižnom trhu sa objaví nový román s mojou obálkou. Kniha sa volá Bolo to úplne inak (That’s Not What Happened) a autorkou je Američanka Kody Keplinger.

 

Jeff Zentner Farby smútku, preklad Veronika Lašová, CooBoo 2020

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť