Román Krajina iných Leïly Slimani bol pre mňa veľký čitateľský zážitok. Príbeh o zmiešanom manželstve Alsasanky a Maročana na pozadí dekolonizácie Maroka v päťdesiatych rokoch je opisom každodenného napätia, prchavých radostí a zúfalej dezilúzie. Jedná sa o trilógiu a prvý diel publikovalo vydavateľstvo Inaque vo výbornom preklade Kamily Laudovej. Autorka zbeletrizovala príbeh svojich starých rodičov. Pre vydavateľstvo Gallimard sa vyjadrila, že vždy mala pocit, hoci od revolúcie ubehlo veľa času, že vo Francúzsku alebo v Maroku žije v krajine iných. „V tomto románe sa snažím opísať genealógiu pocitu cudzoty, menšinovosti.“
Mathilde sa počas vojny zamilovala do marockého vojaka Amina bojujúceho vo francúzskej armáde. Vzali sa a po vojne za ním odišla do Maroka, nevediac, čo ju čaká. Ženy tu podliehajú množstvu zákazov a príkazov zo strany mužov. Jej vyvolený sa nikdy nesmeje, nechce tancovať, nevie sa rozprávať o pocitoch. To, čo ho na mladej žene ako vojaka priťahovalo, ho neskôr začína ťažiť a iritovať. Mathilde sa čiastočne prispôsobuje, no stále si zachováva slobodu ducha a nezaprie európske korene a mentalitu. Rovnako tak aj ostatné ženy – cudzinky. Po príchode bola očarená rodným mestom manžela, no postupne v nej začal klíčiť strach a zúfalstvo. Keď sa presťahovali na zdedenú farmu, bol to šok. Ja by som sa rovno zbalila a utiekla do vlasti. Snívala o exotike a prišlo rozčarovanie (o fackách a bitke radšej nenapíšem). Napriek tomu sa neľutuje a preukáže veľkú silu a obetavosť. Stará sa o deti – Aichu a Selima, o domácnosť, podporuje manžela a neskôr privonia k ošetrovateľstvu.
Maroko je v tom čase francúzskou kolóniou. Kolonisti žijú inak než domáci, všetko, čo do 2. svetovej vojny fungovalo, sa ale začína kaziť. Ozývajú sa prvé hlasy za oslobodenie spod francúzskej nadvlády. Nebezpečenstvo a nacionalistická horúčka stúpa s každou stránkou. Domáci zakladajú tajné organizácie zastávajúce sa ozbrojeného boja proti kresťanskému utláčateľovi.
Amin sa snaží na kamenistej pôde vybudovať prosperujúce hospodárstvo, drie od svitu do mrku. Nemajú to jednoduché. Vzal si za ženu Francúzsku, vlastní hospodárstvo a zamestnáva chudobných Maročanov. Pre domácich je kolonizátorom a kolonizátori ho medzi seba neprijímajú, hoci mu vždy boli milší než Maročania. V roku 1955, keď konečne vidí plody svojej práce dochádza k vzbure marockých nacionalistov. S pribúdajúcim násilím premýšľa o tom, že izolácia od mesta ho zaslepila, že si vykopal noru, v ktorej sa schoval v nádeji, že ho nik nenájde. Na ktorú stranu sa pridať, keď vypuknú boje? Respektíve, pred kým utekať? Jeho rodina patrí do neexistujúceho tábora. Raz sa ho dcérka spýtala, či sú oni tí dobrí alebo zlí. „No, my,“ začal, „sme ako tvoj strom, spolovice citrón a spolovice pomaranč. Nepatríme ani na jednu stranu.“ Zaštepil jej totiž citrónovník do pomarančovníka a vznikol hybrid s nejedlým ovocím.
Mathilde v snahe zapadnúť do francúzskej spoločnosti zapíše Aichu do katolíckej školy v meste. Dievčatko je zúfalé, odstrkované a nešťastné. No aj napriek tomu patrí medzi najlepšie žiačky. Už sa neviem dočkať, ako sa jej osud vyvinie v ďalších častiach trilógie.
V románe spoznávame ešte jednu dôležitú postavu, prostredníctvom ktorej autorka poukazuje na postavenie žien v spoločnosti. Selma je Aminova sestra, krásna ako obrázok a túžiaca po dobrodružstve a voľnosti. Už nemôže zniesť matkine hlúpe povery a zastarané, donekonečna opakované presvedčenia. To sa nepáči druhému bratovi Omarovi – fanatickému odporcovi všetkého francúzskeho. U neho sa smäd po živote spája s túžbou ničiť a rozbíjať predstavy. Selma je viac bitá ako chleba sýta, no keď Omar niekam zmizne, nič jej nestojí v ceste za voľnosťou. Lenže: odtiaľ – potiaľ… Dievča sa dostáva do nezávidenia hodnej situácie. Problémy však ani zďaleka nebolia toľko, ako zrada blízkej osoby, ktorá ju podporovala v štúdiu i v revolučných myšlienkach.V krajine sa vraždí v mene Boha, vlasti, kvôli dlžobám, z pomsty, za neveru. Odvetou za podrezaných kolonizátorov sú čistky a mučenie. Menia sa strany, všade vládne strach.
Leila Slïmani sa ponorila do tém, ktoré sa dotýkali jej rodiny, či už je to exil, pocit podivnosti a ponižovania, váha tradícií a tvrdá túžba po emancipácii. Očarí vás hĺbkou postáv, ich osudmi zakomponovanými do ťažkého historického obdobia. Všetky postavy akoby žili v krajine iných, nezapadajú. Ženy sú podriadené krajine mužov a neustále bojujú za svoju emancipáciu. Zakorenené tradície bojujú s modernosťou. Román je plný vášne a empatie, autorka citlivo opísala povojnové kolonialistické Maroko v realistickom a podmanivom príbehu. Neviem, ako prežijem čas, kým budem môcť siahnuť po ďalších dieloch.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments