Amos Oz Příběh o lásce a tmě

Amos Oz Příběh o lásce a tmě

Izraelský literárny kráľ Amos Oz sa narodil 4. mája 1939 ako Amos Klausner. Neskôr si meno, na veľký žiaľ otca, zmenil na Amos Oz. Otec sa nádejal, že meno Klausner bude pokračovaním literárne činných Klausnerovcov a zapíše sa do dejín literatúry. Po krátkom boji s rakovinou zomrel 28. decembra 2018. Napísal desiatky diel – románov, noviel, zbierok poviedok, esejí a stovky článkov do izraelských aj zahraničných médií. Za svoju tvorbu získal množstvo prestížnych ocenení. Neraz bol spomínaný ako kandidát na Nobelovu cenu. Na Slovensku vyšli skvelé romány Panter v podzemí, Čierna skrinka a Judáš. Verím, že raz sa dočkáme ďalších prekladov. V češtine som si prečítala zbierku poviedok Mezi svými a autobiografickú knihu Příběh o lásce a tmě, ktorý je označovaný za jeho najlepší román. Aj keď o slove román by sa dalo polemizovať, nakoľko je táto rozsiahla spomienková próza veľmi zvláštne štrukturovaná. Skladá sa z mozaiky najrôznejších spomienok, príbehov, postrehov. Do textu zakomponoval staré ruské rozprávky, ktoré mu rozprávala matka, etymologické okienka o hebrejských slovách (otec si denno-denne nejaké neodpustil), odbočky o literatúre, politike, písaní a komentáre o vzťahu Židov k Arabom či kresťanom. Skáče v čase i priestore, raz dva preskočí niekoľko rokov, aby sa o pár strán opäť vrátil. Z Jeruzalema nás prenáša do Odesy a poľského Rovna, odkiaľ pochádzajú starí rodičia a rodičia. Po smrti matky odišiel napriek otcovmu nesúhlasu do kibucu Chulda a niektoré spomienky zakomponoval aj do románu. (Zo svojho kibucníckeho života čerpal napríklad v poviedkovej knihe Mezi svými). Hojne využíva opakovanie, pripomína udalosti, ktoré už spomenul, pričom použije rovnaké slová, ba celé vety. Čo je podľa mňa fajn, nakoľko orientovať sa v zmesi postáv a udalostí nebolo zo začiatku jednoduché. Aby toho nebolo málo, preskakuje z jedného štýlu do druhého, rozprávanie striedajú básne, eseje, objavuje sa historický výklad či úryvky z listov. Všetko do seba krásne zapadá. Rozprávačské majstrovstvo je zjavné v každej kapitole. Amos Oz brúsi vety sťa diamanty. Venuje pozornosť najmenším detailom. Čitateľa čaká vskutku famózny zážitok. Svoje rozprávanie prešpikoval humornými vsuvkami a miestami vie byť aj ironický, ba až sarkastický.

Nečakajte vyčerpávajúci a detailný opis autorovho života. V biografii sa viac venuje široko rozvetvenému príbuzenstvu, rodičom a ich priateľom, ako sebe. Len veľmi málo sa dozvieme z jeho dospelého života. Rozpráva najmä o svojom detstve a dospievaní. Vyrastal obklopený haldami otcových kníh a od útleho detstva bol súčasťou intelektuálnej smotánky židovského Jeruzalema. Opisuje udalosti, ktoré si aj napriek fenomenálnej pamäti nemohol celkom detailne pamätať, no čerpá zo spomienok príbuzných a z literárnych diel zaoberajúcich sa rodinnou históriou, ktorých autormi sú príbuzní. Jeho otec bol historik a erudovaný jazykovedec, pochádzal z rodiny vzdelancov. Ich maličký bytík bol neraz plný filozofov a literátov. Viedli debaty nielen o literatúre, filozofii ale aj o politike. Prostredníctvom nich sa veľa dozvieme o rozporoch, ktoré v čase písania histórie moderných židovských dejín hýbali spoločnosťou. Klausnerovci boli pravičiari a nesúhlasili s ľavičiarskou politikou, ktorej členovia hľadali cestu k samostatnosti vyjednávaním s Britmi a boli za vybudovanie socialistického štátu. Amosov otec vyslovene neznášal socialistickú ideológiu. Viete si predstaviť, ako ho ranilo rozhodnutie syna vstúpiť do kibucu. Autorovi predkovia stále žili obklopení traumami z minulosti a on chcel vymeniť ťaživú atmosféru sveta starej generácie za nový svet. Taký, ktorý bude otvorený aj dialógu s Arabmi. Vymanil sa z područia starých ideológií práve vstupom do spoločenstva kibucníkov. Tu začal svoju tvorivú činnosť, našiel budúcu manželku, ba dokonca mal tú česť stretnúť sa s Benom Gurionom. Historka o stretnutí je naozaj veľmi vtipná.

Od začiatku čas od času spomína matkinu smrť. Miloval ju, jej príbehy, dotyky, lásku nasával plnými dúškami. Hocikedy si na striedačku vymýšľali rozprávky. Mama bola vzdelaná žena, krásna a sčítaná. Lenže ťažká depresia zahasila slnko v jej očiach, a keď mal malý Amos dvanásť rokov, vzdala sa života. Láska a tma – ústredný motív rozprávania je zjavný od polovice románu, kedy začína izraelsko-palestínsky konflikt a s nástupom nepokojov akoby sa matkin stav začal zhoršovať. Z rozprávania je jasné, že tých dôvodov, čo viedli k smrti bolo viac a možno žiaden. Depresia je nočná mora. Mama sa stala predobrazom viacerých literárnych postáv.

Amos Oz píše, okrem iného, o svojej prvej detskej láske – učiteľke Zelde, o nepretržitom hltaní kníh, za ktoré si vyslúžil obdiv okolia, o knihách, ktoré ovplyvnili jeho život a neskôr aj spisovateľskú kariéru, o návšteve u Arabskej rodiny, kde spôsobil veľké fau pax, o márnej snahe otca intelektuála dopestovať zeleninu, o hurónskom smiechu, ktorý spustil pri plamennom prejave pravicového politika a strýko ho za to vyviedol zo sály za ucho…. Je toho mnoho a každá jedna kapitola, či spomienka stoja za prečítanie. Príťažlivým spôsobom spojil rodinnú ságu so vznikom židovského štátu a v tragických aj dojímavých epizódach vyrozprával osobný príbeh o tom, ako sa vyrovnal s osudovou ranou a nastúpil na cestu samostatnosti a umeleckého dozrievania. Počas svojho života sa aktívne zasadzoval za izraelsko-palestínske zmierenie a dialóg. Amos Oz patrí medzi mojich najmilovanejších autorov a verím, že sa raz dočkám prekladu viacerých diel.

Amos Oz Příběh o lásce a tmě , preklad Michael Žantovský, Paseka 2018

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť