História komiksov má korene v ďalekej minulosti. Veď už naši pradávni predkovia zaznamenávali svoje príbehy kresbami na steny v jaskyniach, na krčahy, reliéfy, kamene, papyrusy, okná stredovekých katedrál atď. Grafické romány sú síce verbálne striedme, ale musia byť literárne i výtvarne starostlivo premyslené. Tento rok som mala možnosť prečítať niekoľko vynikajúcich komiksov a ponúkam vám svoje tipy. Ak ste ešte nepodľahli čaru grafických románov, možno vás presvedčím.
Ak by ste si mali doplniť osobnú knižnici iba o jeden grafický román, nech je to Maus Arta Spiegelmana (Brak). Autor prostredníctvom komiksu zobrazil hlboko osobnú výpoveď, ktorú bežne nachádzame v mnohostranových románoch. Je realistickou správou o jednom z najšialenejších období v dejinách ľudstva. Spiegelmanov grafický román je veľmi osobný, dôsledne sa drží realistického stvárnenia, svoje postavy zaodel do zvieracích masiek. Židia sú myši, Poliaci prasatá a nacisti mačky, čím príbeh nadobúda rozmery bájky. Toto dielo je výsostne originálne, nielen textom, ale aj ilustráciami jedinečne zobrazuje celú škálu utrpenia a oživuje viacero tragických príbehov ľudí, ktorí nemali to šťastie a neprežili. Román je premyslený do posledného detailu.
Veľkoformátový komiks Gigantická zlovestná brada (Brak) anglického umelca Stephena Collinsa je jednoducho úžasný. Nielen obsahom, ale aj obrazom. Umne, s vtipom a satirou zobrazuje, ako strach z niečoho nového opantá ľudí a vedie až k agresii. Je veľmi aktuálny, strach z inakosti, nových technológií, nápadov či udalostí, ktoré hýbu spoločnosťou môžeme denno-denne pozorovať okolo seba. Pod povrchom rozvíja rôzne úzkosti nášho storočia, uniformitu a strieľa si napríklad aj z práce v korporátoch. Krásne využíva formu podobenstva a prvky absurdnosti. Budete sa baviť, vychutnávať si kresby a v konečnom dôsledku vás určite očarí posolstvo príbehu.
Leïla Slimani publikovala v roku 2014 debutový román V lidožroutově zahradě a vydala sa s ním na turné do Maroka. Zoznámila sa s Núr a počas rozhovoru o intímnom živote Maročaniek s touto mladou ženou si uvedomila, že legislatíva týkajúca sa sexuality v jej rodnej krajine je veľmi zošnurovaná, ba až hrozivá a o nejakej emancipácii žien nemôže byť ani reči. Nasledovali ďalšie rozhovory a drsnosť svedectiev autorkou poriadne otriasla. Prostredníctvom komiksu prináša príbehy žien, ktoré si zažili útlak, nepochopenie a poníženie. Spomína taktiež rôzne škandály, ktoré v tej dobe otriasli marockou spoločnosťou: verejný lynč homosexuálneho muža, kauzu okolo filmu Much Loved, odsúdenie JL za oblečenie, v ktorom vystúpila na koncerte… V grafickom románe Sex a lži (Argo) vyrozprávala nielen smutné príbehy žien, ale zároveň opísala ich túžbu a snahu po emancipácii a nechala ich vystúpiť z tieňa, aby boli vzorom pre ostatné. Komiks je vrchovato naplnený krásnymi ilustráciami a silným textom.
Pri Slimani ešte zostanem. Vydavateľstvo Argo tento rok publikovalo jej grafický román Ruční práce. Strhujúci životopis doktorky Suzanne Noëlovej, feministky usilujúcej sa o volebné právo žien a priekopníčke rekonštrukčnej chirurgie. Nikdy sa nevzdala svojich snov a plánov a vždy hlásala, že každá žena má mať nielen volebné právo, ale aj právo vybrať si svoj osud a robiť si so svojím telom, čo uzná za vhodné.
Najviac komiksov som prečítala z vydavateľstva Brak. Veľmi silno na mňa zapôsobil grafický román Ako Dávid prišiel o hlas. Hoci v ňom ide o smrť, ktorá prichádza pomaly a predchádza jej strach, bolesť je rovnako veľká. Judith Vanistendael, predstaviteľka súčasnej flámskej komiksovej scény, túto ťažkú tému spracovala dokonale. Citlivý a smutno-krásny príbeh o chorobe, smrti a príprave rodiny na stratu milovaného človeka je vskutku nádherné dielo. Bola zaň nominovaná v troch kategóriách na prestížnu Eisnerovu cenu. Jedinečným výtvarným štýlom zobrazila veľké emócie a krehké okamihy lúčenia. Niekto sa s blížiacou sa stratou vyrovnáva hnevom či rezignáciou, iný sa zahalí do plášťa falošných nádejí a ďalší sa už pred definitívnym okamžikom smrti milovanej bytosti prepadá do smútku a depresie.
V roku 1938 vyhlásilo fašistické Taliansko svoje rasové zákony. Na rozdiel od Nemecka sa v nich neuvádzali žiadne konkrétne opatrenia proti homosexuálom. Homosexuálov posielali do vyhnanstva ako politických väzňov. Boli väznení, hladovali a trpeli v zlých životných podmienkach na Tremitských ostrovoch. Stali sa národnou hanbou, na ktorú treba podľa vtedajšieho režimu zabudnúť. Nikto roky rokúce poriadne nepodal svedectvo o tom, ako v rokoch 1938 až 1943 v Taliansku zaobchádzali s homosexuálnou menšinou. K tejto téme vyšlo len zopár ojedinelých kníh, aj to až osemdesiat rokov po smrti takmer všetkých protagonistov. Až v roku 2008 sa opomínanej témy s vervou chytili ilustrátorka Sara Coalone a esejista a scenárista Luca de Santis. Sú tvorcami grafického románu V Taliansku sú iba praví chlapi (Brak), ktorý bol ocenený prestížnou Cenou Attilia Micheluzziho.
Mojím ďalším tipom nie je grafický román v pravom slova zmysle. Vydavateľstvo Tatran minulý rok publikovalo očarujúcu knihu ilustrátorky Lisy Aisato Všetky farby života. Ide o obrázkovú knihu doplnenú o minimum textu. Nikto nenakreslí ľudský strach, nádej a sny tak ako Aisato. Jedinečným výtvarným štýlom zobrazuje lásku, smútok, pochybnosti aj obrovskú radosť, ktoré nás sprevádzajú od narodenia až po smrť.
Pod šírym nebom (Brak) je román o chlapcovi, ktorý z rodnej dediny uteká drsnou krajinou pred násilím zo strany otca a miestneho strážnika. Stojí pred nečakanými a náročnými prekážkami, na ktoré nie je dieťa v jeho veku vôbec pripravené. Temný a strhujúci príbeh napísal spisovateľ Jesús Carrasco a madridskí kníhkupci ho okamžite vyhlásili za knihu roka a holandský preklad sa dostal do užšieho výberu Európskej ceny za literatúru 2014. Možno prirovnanie Carrascovho pochmúrneho štýlu k McCarthymu vzbudilo zvedavosť ilustrátora Javiho Reya, ktorý v roku 2013 vytvoril podľa románu rovnomenný komiks.
Grafický román Reinharda Kleista Boxer (Brak) je zobrazením skutočného príbehu židovského boxera Hertzka Hafta, ktorý v koncentračných táboroch bojoval o holý život pre radosť a rozptýlenie dozorcov. Čierno-biele ilustrácie podčiarkujú desivú a smutnú atmosféru príbehu. Až sa hanbím použiť slová, že je kniha úžasná. Berte ich ako vyjadrenie nadšenia z famózneho grafického zobrazenia a sily, akou pôsobí na čitateľa.
„Andy bol úžasné indivíduum, ktoré svojou mysľou (v danej chvíli neskutočne intenzívnou) a pohľadom (rýchlym a naliehavým) prenikalo do ľudí a potom z nich tak či onak, skôr či neskôr bez rozpakov zasa vystúpilo von,“ povedal Graziano Origa, ktorý žil kúsok od a zároveň vo vnútri Warholovej spoločnosti Faktory. Áno, Andy bol induvíduum a mimozemšťan v jednej osobe. Autor komiksu, Adriano Barone, necháva umelca rozprávať o svojich začiatkoch, búrlivom živote, drogách, filmoch, umení a umelcoch, ktorí ho obklopovali. Vedeli ste, že ho prezývali Drella? Bola to zloženina zo slov Dracula a Cinderella. Grafický román Warhol – život v komikse (Lindeni) je úžasný. Čiernobiele ilustrácie striedajú stránky, na ktorých vybuchuje ohňostroj farieb. Ilustrátor Officina Infernale je geniálny. Nenechajte si tento jedinečne spracovaný komiksový životopis kráľa pop-artu ujsť. Newyorská bohéma 60. a 70. rokov už na vás čaká.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments