Holandské pohľadnice Adriany Macháčovej

Holandsko je rovné ako jeho výnimočne dobrá a chrumkavá palacinka

By Adriana Macháčová
30. marca 2023

Žiadna bolesť hlavy, závrate, porucha rovnováhy, dýchavičnosť, zrýchlený pulz – ťažkosti charakteristické pre výškovú chorobu vám v Holandsku nehrozia. Krajina je rovná ako palacinka a iba 50 % pevniny sa nachádza viac než 1 meter nad morom. Aj lietadlá na amsterdamskom letisku Schiphol, s riadiacou vežou v tvare zmrzlinového kornútika, pristávajú takmer 4,5 metra pod hladinou mora. Strašidelná legenda hovorí, že letisko bolo vybudované na dne vysušeného mora Haarlemmermeer, v ktorom sa pri námorných bitkách potopilo mnoho lodí. Vraj preto dostalo názov Lodné peklo, Lodná jaskyňa či Dutý hrob. Lenže názov Schiphol sa po prvýkrát objavil už v roku 1450. Boli to močiare, kde ľudia ťažili drevo – „Skip“ (rúbať drevo) a „Holl“ (nízko položená zem – dutý). V každom prípade Schiphol je dnes tretie najrušnejšie letisko v Európe a jedno z najstarších medzinárodných letísk na svete. Vyzerá ako mesto, čo nikdy nespí. Čakanie na svoj let môžete využiť na maximum. Dá sa tu nakupovať, pozorovať lietadlá z panoramatickej terasy alebo aj nastúpiť do skutočného Fokkera 100 a posedieť si v kokpite na sedadle pilota. Nájdete tu množstvo reštaurácií, môžete zájsť na masáž či iba natiahnuť si nohy, kým v lietadle kolenami nebudete narážať do operadla sedadla pred sebou.

Hurá, letíte! Celkom určite sa pozriete na holandskú krajinu zhora. Vyzerá ako mozaika presne vymeraných krabičiek. Poldre, lúky, polia a pasienky sú ohraničené kanálmi, plotmi či priekopami. Niečo pre poriadkumilovných alebo aspoň štipku mne podobných. Tento systém funguje aj v holandských domácnostiach. Holanďania s obľubou ukladajú veci do krabíc. Je to logické, územie majú menšie než Slovensko a obyvateľov vyše trikrát toľko. Domy stoja natlačené jeden vedľa druhého, izby nie sú zväčša veľké a týmto spôsobom sa dá predsa všeličo uskladniť. Mimochodom, Holanďania škatuľkujú aj ľudí, ale o tom potom… Poriadok musí byť. V reálnom živote aj v prírode.

Najvyšší bod v Holandsku, vysoký len 323 metrov – čiže obrovská hora je vo Vaalserbergu neďaleko Maastrichtu. Ak vystúpite na vrchol, ocitnete sa naraz až v troch krajinách – je to totiž miesto, kde sa stretáva Belgicko, Nemecko a Holandsko. V Baarle-Nassau/ Baarle-Hertog, jednej z najpozoruhodnejších obcí na svete, dokonca môžete byť jednou nohou tam a druhou tu. Obec totiž leží na hranici Holandska a Belgicka a hraničná čiara vedie cez domy. V holandskom Nassau môže byť obývačka a v belgickom Hertog napríklad spálňa. Rozdelenie územia siaha až do stredoveku. Hranicu sa snažili niekoľkokrát narovnať, možností bolo veľa (výmena pozemkov, zlúčenie…), ale žiadna sa nezrealizovala. Počas prvej svetovej vojny vznikla kuriózna situácia. Nemci nemohli vstúpiť do belgického Baarle-Hertog, inak by porušili neutralitu Holandska. Dedina zostala neobsadená a stala sa miestom špiónov a hnutia odporu. Od roku 1995 je obec rozdelená veľmi zložitým spôsobom na enklávy, aby bolo jasné, kto patrí k Antverpám a kto zasa do Brabantska. Samosprávy však pre dobro veci navzájom spolupracujú.

A teraz už naozaj k tej palacinke, čo som spomenula na začiatku.

„Dáme si palacinky, ideme na palacinky, tam a tam v tej pannenkoekenrestaurante majú tie najlepšie…“ medzi nami ide o najotravnejší holandský nápad. Čo furt točia s tými palacinkami, nemám päť, hnalo sa mi hlavou, kým som sa nedala presvedčiť. Poviete si, palacinky sú len palacinky, robia ich takmer na celom svete. Žiadna veda. Napokon tie najlepšie pripravovala moja stará mama a hoci ich robím podľa toho istého receptu, nie sú také chutné, ako keď som ich jedla u babičky na východe. Prostredie má asi niečo spoločné s chuťovými pohárikmi.

V čom je teda trik tej holandskej palacinky?

1. Do cesta pridávajú rozpustené maslo, nie 1 alebo 2, ale 3 a pokojne až 8 vajíčok, vanilkový struk, škoricu a prášok do pečiva.

2. Palacinky pečú na masle. Pozor, aby ste nemuseli tú prvú vyhodiť, mali by ste mať panvicu, ktorú používate výlučne len na pečenie palaciniek a umývate ju iba horúcou vodou, nikdy nie so saponátom.

3. Palacinka by nemala byť žiadna francúzska krehotinka, ale trošinku bucľatá. Ešte sa vďaka prášku do pečiva nafúkne, ale zostane veľmi jemná.

4. Štós upečených palaciniek ihneď zakrývajte utierkou, aby okraje neobschli.

5. Predtým než ich začnete jesť, nezabudnite si rozopnúť gombík na nohaviciach. Vážne.

Holandsko a palacinka sú jednoducho nerozlučné. Pripravujú sa tu sladké, slané (bez cukru, vanilky a škorice) a chrumkavé – tie sa pečú v rúre. Čudujem sa, že palacinka tu ešte nemá vlastnú sochu, aspoň o žiadnej neviem.

Recept na sladké palacinky:

INGREDIENCIE: 400g múky, 1l plnotučného mlieka, 75g cukru, štipka soli, 8 vajec, 50g rozpusteného masla, 10g prášku do pečiva, 1 vanilkový struk, škorica.

POSTUP: Vajcia rozbite do misky, pridajte cukor a vyšľahajte. Do zmesi nalejte najskôr mlieko a potom rozpustené maslo. Pridajte múku spoločne s práškom do pečiva a dobre vymiešate, aby v cestíčku nezostali hrudky. Vanilkový struk rozrežte pozdĺžne na polovicu a nožom vyškrabte semienka, ochuťte škoricou, soľou a cesto nechajte 5 minút odpočívať, aby prášok do pečiva stihol svoju prácu. Rozohrejte panvicu, namažte ju maslom a naberačkou nalejte cesto. Krúžte a krúžte, kým nepokryje celé dno. Palacinku pečte na miernom ohni, kým spodok nie je zlatohnedý. Potom ju otočte a čakajte, kým „voilà“ bude hotová aj z druhej strany. Naplňte ju už podľa vlastnej vôle, a ak chcete „vyformovať“ postavu do plaviek, posypte práškovým cukrom a hojne pooblievajte hustým čiernym sirupom Schenkstroop, budú chutiť lepšie. Sirup má zvláštnu, trošku horkú chuť.

Môžete si pripraviť aj palacinku s jabĺčkom, ktoré nakrájate na tenko a najprv ho opečiete, kým prilejete cesto. To isté platí aj pre slaný variant so slaninou. Tak teda Dobrú chuť – Eet smakelijk (čítaj: Ejt smáklk)!

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.