Príbehy gréckeho panteónu nie sú pre slovenského čitateľa veľkou neznámou vďaka legendárnej zbierke mýtov a povestí Eduarda Petišku a dielam jeho nasledovníka Vojtecha Zamarovského. Po mnohých rokoch prišla na svet kniha, ktorá sa vracia k antickým prameňom netradične verným spôsobom.
Chronicky známe rozprávania sú do určitej miery zvieracou kazajkou pre autora. Americká spisovateľka Madeline Millerová si bola vedomá, že nemôže prekvapiť udalosťami, ktoré pozná každý, kto o mýty aspoň trochu zavadil. Rozhodla sa vystavať román ako životopis Patrokla, partnera najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla. Tým pádom musela vymyslieť udalosti, ktoré Homér neopisuje, ale nejak podobne by sa mohli udiať, aby sme sa nakoniec dostali k tým, ktoré zvečnil slepý básnik.
Millerová pracovala počas štúdia gréčtiny a latinčiny na knihe desať rokov a do posledného detailu využila všetky možnosti, ktoré jej dorozprávanie poskytlo. Vidíme nielen osudové stretnutie, dospievanie a lásku dvoch mladíkov, ale aj pozadie vzniku a trvania bojov pred hradbami Tróje. Paradoxne kľúčové postavy rozpútania vojny, Helena a Paris, sa v rozprávaní len mihnú. O to viac je prítomný lišiacky Odyseus, známy z príbehu o čarodejníčke Kirké, ktorá na Slovensku podobne ako aj v Nemecku predbehla Millerovej prvotinu o Achillovi. Obe vo výbornom preklade Jany Pernišovej.
Moderný svet už neverí na existenciu bohov sídliacich na Olympe, ale o to viac rozumie vzťahu dvoch mužov, ktorí sú viac ako len priatelia. Kto by proti tomu namietol, toho autorka odkazuje na Platóna, ktorý už v dialógu Hostina upozornil na skutočnosť, že spôsob, akým Achilles žiali nad Patroklovym telom a odmieta ho dlhé dni pochovať, presahuje len duchovný vzťah. Pohreb, zvlášť bojovníka, bol v antickom svete zásadnou udalosťou, keďže tento veril, že duša bez hrobu nemôže vstúpiť do podsvetia a blúdi po svete. Znalcov Iliady preto neprekvapuje, že Achillova veľkosť nespočíva v bojovom umení, ale napríklad aj v odovzdaní mŕtveho syna trójskemu kráľovi Priamovi.
Grécki bohovia sa považovali za márnivých a žiarlivých. Ak splodili dieťa s nejakým smrteľníkom, neboli práve vzorom rodičovstva. O to zaujímavejšia je matka Achilla, morská bohyňa Tetis, ktorá syna od detstva pravidelne navštevuje, snaží sa ho všetkými prostriedkami ochrániť pred kliatbou osudu. Millerovej sa podarilo maximálne citlivým spôsobom zobraziť ako sa matka (ne)zmieruje s inakosťou svojho syna a napriek svojej božskosti nemôže na tom nič zmeniť.
Boj o navrátenie najkrajšej ženy sveta jej manželovi a spôsob akým sa dosiahne, Homér úplne vynechal. Kľúčovým je pre neho spor o otrokyňu, kde vodcovia dajú prednosť svojej namyslenosti a tvrdohlavosti pred starosťou o životy svojich ľudí. A vďaka tomu stratia aj to, čo je im najdrahšie. Záver trójskej vojny je tak produkt neskorších autorov, predovšetkým Rimana Ovídia, ktorý vo vyhnanstve pri dnešnom rumunskom pobreží Čierneho mora dovymýšľal okrem iného aj a spôsob víťazstva Achájcov.
Madeline Millerová si nedáva pre svoje knihy ľahké méty. Po Homérovi sa chystá prerozprávať ďalšieho nesmrteľného barda, Williama Shakespeara, ktorý je popri antike jej najväčšou láskou. Rozhodla sa pre Búrku, jeho poslednú hru. Ostáva sa tešiť na to, akým spôsobom predstaví postavu čarodejníka Prospera, dvojníka anglického dramatika a dúfať, že na rozdiel od neho sa takto nerozlúči navždy so svojimi čitateľmi.
Madeline Millerová: Spev o Achillovi, Tatran 2019, 272 strán, preložila Jana Pernišová
Článok pôvodne vyšiel v Magazíne o knihách, nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments