Júlia Halamová, Karol Sudor: Pripútajte sa, prosím

Kedysi som veľmi nefandila knihám vedeným formou rozhovoru. Stačí predsa rozdeliť text na kapitoly,  buchnúť k nim názov a každému bude jasné, o čo ide. Načo otázky?!
Rozhovory zvyčajne lajdácky pripravených redaktoríkov a odpovede v lepšom prípade unavených (v tom horšom tupých) celebrít boli obvykle doménou rôznych týždenníkov pre celú rodinu, takže ako prišli, tak po prečítaní bez stopy aj odišli. Priznávam však, že aj tam sa kde-tu vďaka zaujímavým respondentom pritrafili texty, ktoré stáli za reč, ale kniha?
Až neskôr sa v miestnych publikačných vodách vyskytlo zopár plavcov, ktorí sa pýtať naozaj vedia. Jedným z nich je Karol Sudor, novinár s niekoľkými profesijnými oceneniami, ktorý však žurnalistiku nikdy neštudoval (ani neviem, či to o niečom svedčí). Práve on dokáže s pokorou a rešpektom z každého dialógu vytiahnuť tú pravú ľudskú podstatu – či ide o kontroverzného politika alebo ľudového rezbára z lazov. Nebojí sa načrieť ani do suda s boľavými témami, na ktoré si s pátosom rozbíjača porcelánu trúfa akurát tak Vilo Rozboril. Ak teda chcete priviesť na svet povedzme autobiografiu či múdrou osvetou nabitú knihu, oslovte práve Sudora.
Urobila tak aj odborníčka na ľudské vzťahy s psychoterapeutickou praxou (a počula som, že mimoriadne vyhľadávaná) Júlia Halamová. Nepochybujem, že ako docentka na Univerzite Komenského má za sebou slušnú kôpku odborných publikácií, ale povedzme si pravdu, kto by sa nimi už len hrabal, keď je nešťastný zo seba, príbuzenstva, či trebárs z behu tohto sveta. My, bežní sa trápiaci smrteľníci potrebujeme počuť, že na každý problém existuje riešenie alebo aspoň spôsob, ako ho prijať. Babské rady sú fajn, ak ide o správny pomer ingrediencií do koláča, ale vo vzťahoch môžu narobiť šarapatu. Preto je fajn dostať sa ku literatúre, ktorá má hlavu a pätu. Kniha rozhovorov medzi skúsenou psychologičkou a adekvátne sa pýtajúcim človekom (nechce sa mi použiť výraz novinárom, lebo o povolanie tu vôbec nejde) je skutočne bohatá na témy, a neverím, že sa čitateľ v niektorej z nich nenájde. Spomeniem aspoň tie najčastejšie.

Začneme emóciami – neverím, že s nimi nebojujete. Zlosť, žiarlivosť alebo naopak apatia – radi by sme sa správali inak, ale často nemôžeme. Je vôbec v poriadku, že sa nimi necháme ovládať? A čo ak sme chybní vtedy, keď ich potláčame? Plakať či neplakať? Dá sa žiarlivosť využiť na niečo pozitívne? Ako si bez výčitiek pozávidieť? Viete, aký je  rozdiel medzi odpustením a zabudnutím a čo z toho je naozaj dôležité? Však sú to na začiatok krásne otázky?

Možno by ste chceli byť lepším človekom, no skončíte akurát tak pri klasickom predvianočnom milodare ktorejsi nadácii. Čo tak začať poriadne počúvať človeka, ktorý je vám najbližší? Nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Alebo naopak bojujete so strachom vypýtať si to, čo potrebujete?

Súčasný svet je plný ďalšej veľkej témy – príbehov o obetiach a agresoroch. Je správnejšie predátorovi ustupovať s vierou, že možno raz pochopí ako to prehnal? Odpoveď iste tušíte, no odpoveď odborníčky je samozrejme obsiahlejšia a vysvetľujúcejšia.

A čo tá večná téma od čias, keď sme dostali rozum a zliezli zo stromov (prípadne odhryzli z jablka a vymenili figové listy za riadny odev)? Jasnačka, ide o partnerské vzťahy. Koľko kníh už o nich vzniklo a stále sa nevieme poučiť. Preto je dobré zopakovať si univerzálne pravidlá overené storočiami.
Čo napríklad s takou neverou? Dá sa jej predísť? Tajiť či sa radšej vyspovedať? Je pre kvalitný vzťah lepšie tráviť vo dvojici každú voľnú chvíľu alebo je užitočnejšie naučiť sa fungovať každý zvlášť? Považovať partnera za akéhosi obchodného partnera, od ktorého očakávame návratnosť investície (a tu skutočne nehovoríme len o peniazoch) alebo sa vykašlať na pomer medzi Má dať a Dal, lebo však pravá láska všetko prekoná?

A čo konflikty a hádky? Povedali by ste, že sa dá hádka nacvičovať? Nesmejte sa, pani Halamová vám vysvetlí, že je to veľmi efektívny spôsob, ako malých nepodstatných „kolíziách“ otestovať schopnosť prekonať tie naozaj veľké katastrofy. Možno si teraz mnohí klepú na čelo, to hádam nie, také divadielko nemôže fungovať. Nevravím na to nič, len to, že sa to pre tú srandu oplatí aspoň prečítať (vo svojom živote sme už predsa vyskúšali aj väčšie kraviny ako toto).
No a bonbónik pre fajnšmekrov – nech už je, ako je, sexualita do vzťahu patrí a basta. Aj tejto háklivej – no dobre, tak teda skôr šteklivej témičke patrí časť knihy, ktorá ak už mnohým partnerom nepomôže, tak aspoň rozhodne nikoho neurazí.

A aby ste si nemysleli, že s touto nesporne skúsenou terapeutkou bezvýhradne súhlasím – veru aj ja som si veru zo tri razy pomyslela, či to s niektorými dobrými radami myslí naozaj vážne. Jedno z partnerského „desatora“ totiž hovorí, že (citujem): „Každú noc uložíš svojho partnera  do postele a každé ráno sa s ním zobudíš.“ Čože?
Ale áno, tie dôvody sú v texte vysvetlené dostatočne, aj im rozumiem, ale čo ak tvoj milovaný partner strašne chrápe?
Nuž, môžeme o tom dlho polemizovať. A práve to je na knihách s kvalitnými diskutujúcimi na oboch stranách také krásne. Vás možno nakoniec pani docentka Júlia Halamová o význame spoločnej spálne presvedčí.

Chcete vedieť, čo hovorí partnerské desatoro, ako funguje párová bublina či ako si nakresliť mapu lásky?
Aj to je dôvod, prečo si prečítať túto nesmierne zaujímavú knihu. Mimochodom, vôbec sa pri čítaní nemusíte pripútať – pripúta si vás sama.

Júlia Halamová, Karol Sudor: Pripútajte sa, prosím, Ikar 2019

bux-325x52

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť