Holandské pohľadnice Adriany Macháčovej

Vlasy dupkom? Nestraťte hlavu a neutekajte! – pohľadnice Adriany Macháčovej

By Adriana Macháčová
6. apríla 2023

Milujete záhady? V Holandsku je len zopár miest, kde vám prebehne mráz po chrbte. Jedným z nich je utopená obec Beulake medzi Sint Janskloosterom a Giethoornom. Zmizla vo vlnách počas búrlivej noci v roku 1776. Nad hladinu dlho vyčnievala iba veža kostola vedľa cintorína, kým sa tiež nezrútila. V roku 2014 Alphons ter Avest vytvoril umelecké dielo, ktoré ju nahradilo. Veža sama o sebe nie je strašidelná, kým nezačne zvoniť zvon. Povráva sa, že z hlbín sa vynárajú duchovia. Bim-bam, bim-bam. Môžete sa tu člnkovať, plaviť sa na lodi, potápať aj mať plné gate.

Druhým takýmto miestom je dedina duchov s názvom Marnehuizen na severozápade Groningenu. Železničná stanica, kde vlak nikdy nestojí, obchody, radnica, banky, školy, biznis park aj všetky domy sú úplne prázdne. Nik v nich nebýva ani nebýval. Dedina slúži iba na výcvik vojakov, hasičov, záchranárov… V deň otvorených dverí sa môžete poprechádzať ulicami. Nestraší tam, iba všadeprítomné ticho a prázdnota sú desivé.

No a potom je tu Helena. Ak budete neskoro večer prechádzať Amsterdamom a dostanete sa až na Zeedijk v starom centre, narazíte na uličku s názvom Spooksteeg – Ulička duchov. Máte zimomriavky? Potom je jasné, že Helena je nablízku. Tento duchársky príbeh o žiarlivosti a vražde žije dodnes. Všetko začalo 24. júla 1753, kedy miestnych obyvateľov vydesilo mrazivé stonanie a príšerné zavýjanie. V tento deň totiž zomrela už spomínaná krásna Helena. Krásna ako krásna. Popravde, išlo o riadnu mrchu, ktorá od žiarlivosti priam praskala vo švíkoch, že sa námorník Wouter bezhlavo zamiloval do jej sestry Diny. Samozrejme, Helena chcela mladého fešáka pre seba. Nehanebne s ním koketovala a predsavzala si, že ho zvedie. Nuž, márne. Keď Wouter opäť vyplával na more, Dine napísal ľúbostný list. Lenže potvora Helena ho zachytila a hodila do ohňa. Sestry si skočili do vlasov. Hádky nemali konca-kraja a trvali celé dni. Helena napokon zhodila Dinu zo schodiska do pivnice a dorazila ju palicou. Hrozné. Dinino telo bolo neskôr nájdené a verilo sa, že išlo o nehodu. O niekoľko týždňov sa Wouter z plavby vrátil a Helena ho usilovne utešovala. Až tak, že o po pár mesiacov bola svadba. Mohla byť teda spokojná a šťastná, ale spomienky ju prenasledovali do smrti. Vlastne dodnes nenašla pokoj a preto v Zeedijku straší. Už mnohokrát sa pre Helenu domáci pozamykali v domoch a triasli sa v posteliach. Namojveru, nevymýšľam si.

Musím spomenúť aj starý zvetraný pieskovcový kríž uprostred lúky na Eikelhofe medzi Boskampom a Diepenveenom. Hovorí sa, že je prekliaty a nik ho nesmie premiestniť. Podľa legendy, ak sa o to pokúsi, prihodí sa mu čosi strašné a kríž sa tak či onak vráti na svoje miesto. Vraždy, požiare, neúroda… Dokonca miestnemu farmárovi vlastný pes odhryzol prst. To je len zopár príbehov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Nik dodnes s určitosťou nevie, kto bol Johannes Lueckens, ktorého meno je vyryté do kameňa. Isté je iba to, že zomrel vo štvrtok 29. septembra 1493. Keď pôjdete neďalekou cyklotrasou okolo, nebuďte zvedaví, ale šliapnite do pedálov.

Pre mňa je rozhodne najstrašidelnejší diabolský holandský maliar Hieronymus Bosch, vlastným menom Jheronimus (zvaný Jeroen) Bosch van Ankel, známy zobrazovaním ohňa, dymu, posledného súdu, výjavov z kresťanskej morálky a obludných bájnych bytostí a príšer. Vďaka týmto motívom sa stal slávny už počas svojho života. No vie sa o ňom veľmi málo. Narodil sa v maliarskej rodine okolo roku 1450 v holandskom ‚s-Hertogenbosch. V roku 1463 v mestečku zúril veľký požiar a zničil 400 domov. Predpokladá sa, že mladý Jeroen bol toho svedkom, čo zrejme ovplyvnilo aj jeho neskoršie práce. Podľa všetkého sa oženil s Aleid van de Meervenne, dievčaťom z bohatej kupeckej rodiny, čo mu umožnilo otvoriť si vlastný ateliér. Neznamená to však, že bol bohatý, jeho manželka musela predať veľa pozemkov, aby spočiatku mali na slušný život. Vďaka členstvu v bratstve Bosch získal mnoho zákaziek. Medzi jeho patrónov patrili najmä príslušníci holandskej šľachty. Možno si práve strýko Williama Oranje (Oranžského) objednal Záhradu pozemských rozkoší. Nikto to však nevie presne. Bosch svoje diela nepodpisoval. Preto mu je možné pripísať len obmedzený počet obrazov. Mnohé sa stratili. Zvyšok po umelcovej smrti zozbieral Filip II., ktorý v tom čase vládol v Holandsku, a odviezol ich do Španielska. Diela brabantského maliara je preto možné vidieť v Museo del Prado v Madride. Maliar sa tam volá El Bosco, akoby to bol španielsky majster. V každom prípade tam visí aj triptych Záhrada pozemských rozkoší či Sedem smrteľných hriechov – podľa posledných výskumov ho Bosch ale nenamaľoval. Repliky obrazov je možné vidieť v Jheronimus Bosch Art Center. Nachádza sa v bývalom Novom kostole svätého Jakuba na ulici Jeroen Boschplein v ‚s-Hertogenbosch, v hlavnom meste Severného Brabantska. Nechýbajú ani fantastické 3-D objekty.

Mnohí odborníci sa snažia dešifrovať maliarovu tvorbu a hľadajú v nej súvislosti s mágiou, sektami a alchýmiou. Čím bližšie sa k obrazu nakloníte, tým zvláštnejšie a bizarnejšie detaily uvidíte. Nahota a krv…

Nevystrašila som vás? Možno ste bosorka či bosorák. Prosím, s rezervou. Ak chcete zistiť, ako to s vami je, v holandskom mestečku Oudewater (Stará voda) si môžete nechať urobiť test. S úplnou vážnosťou. Hon na čarodejnice v Holandsku sa začal v 16. storočí. Obviniť niekoho z bosoráctva nebolo vôbec ťažké. Postačila fáma a aj nevinný človek bol okiadzaný až po uši. Väčšinou ženy – bylinkárky, pôrodné babice, ale to poznáte. Oveľa ťažšie bolo, zbaviť sa tejto hanby. Na to existovali váhy. Obvineného odvážili, aby bolo podozrenie potvrdené alebo vyvrátené. Striga predsa takmer nič neváži, ako inak by mohla letieť na metle? Tiež nemá dušu, takže rozhodne váži menej ako slušný človek. Najznámejšou váhou sa stala práve tá v Oudewater. Iba tu ste mali šancu dokázať svoju nevinu, pretože mnohí majstri váženia v okolitých mestách boli skorumpovaní a za úplatok by vás bez mihnutia oka označili za príliš ľahkého. A tak ľudia, ktorí nechceli byť upálení na hranici, prichádzali aj z ďaleka do takzvanej vážnice – Heksenwaag na Leeuweringerstraat. Podozrivý si musel vyzuť topánky, vyzliecť sa do spodnej bielizne, ženy rozpustiť si vlasy a postaviť sa na dubovú váhu. Ak prirodzené proporcie tela zodpovedali hmotnosti dotknutej osoby, bol mu vystavený certifikát, že s čarodejníctvom nemá nič spoločné. V tejto vážnici nebol nikto identifikovaný ako čarodejník či čarodejníčka. V budove dnes sídli múzeum, kde sa môžete pre istotu odvážiť aj vy a získať spomínaný Certificeat van Weginghe. Dobrú správu tiež môžete svojim blízkym oznámiť elektronickou pohľadnicou. Zlú radšej nie.

Oudewater sa nachádza v provincii Utrecht a iba na skok od mestečka Gouda, známeho výrobou prvého holandského syra. Dobrá rada – pred vážením sa zastavte na syrových trhoch a ochutnajte z každého, o vašej váhe nebudú žiadne pochybnosti.

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.