Celkom náhodou sa mi do rúk dostala kniha s vtipným názvom Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva. Keďže sama som mama a často mávam podobné myšlienky, začítala som sa a neprestala som čítať, hoci moje deti už majú obdobie vzdoru, prvých krokov a poznávania sveta za sebou. Čo by som dala za to, keby som túto „príručku“ pre rodičov mala k dispozícii pred niekoľkými rokmi! Ocenia ju určite všetci, ktorí majú záujem o naozaj odborné a životom vyskúšané rady a odporúčania.
„Sľubujeme vám, že keď si knihu prečítate a vaše dieťa sa bude najbližšie s hlasným škrekotom hádzať o zem v obchode pred regálom so sladkosťami, zareagujete láskyplne a s pochopením namiesto toho, aby ste naň zúrivo kričali.“
Obe autorky sú tiež mamami a so svojimi deťmi zažili mnoho modelových situácií. Navyše sú blogerkami a ich spoločný blog navštevujú tisícky rodičov, kde si navzájom vymieňajú rady a skúsenosti. Autorky v knihe ponúkajú pomoc na základe vedeckých poznatkov, výskumu, ale aj z osobného života.
Je všeobecne uznávaná pravda, že dospelí zabudli na to, že boli kedysi tiež deťmi. Preto hnev, vzdor a neprimerané správanie mnohokrát pripisujú rozmaznanosti, neposlušnosti či nedisciplinovanosti dieťaťa. Ale ako veľmi sa mýlia! Autorky v prvých kapitolách popisujú fungovanie a vývin detského mozgu na základe dlhoročných výskumov z oblasti neurológie, psychológie a pedagogiky. Dozvieme sa tu veľa potrebných a zaujímavých informácií o fungovaní emocionálneho a kognitívneho mozgu (naozaj veľmi zjednodušeným spôsobom). Keď dieťa zúri, pocitový mozog preberie kontrolu a zablokuje rozumný, trpezlivý mozog. Vtedy sú všetky slová zbytočné.
„Objatie nie je vždy najlepšie riešenie. Často sa stáva, že malé deti vo chvíľach zúrivosti odmietajú telesný kontakt. Ale ako potom môže rodič upokojiť dieťa, ktoré sa práve nechce upokojiť? Tu prichádza na scénu úžasná schopnosť pocitového mozgu, ktorá môže rodinám v podobných zúrivých chvíľach ušetriť mnoho utrpenia v najvlastnejšom zmysle slova. Práve neverbálna komunikácia nám môže zázračne pomôcť vyriešiť situáciu.“
Táto kniha je napísaná tak, aby jej porozumel každý. Ponúka mnoho dobrých rád a nápadov, ako pracovať s deťmi. Samozrejme nedáva odpoveď na všetky problémy s výchovou dieťaťa, pretože každé dieťa je iné, čo platí na jedno, nemusí platiť na druhé. No aj tak si určite každý v knihe nájde to svoje.
Dieťa nechce zaspať? Odmieta sa ráno obliecť? Hryzie deti v škôlke, alebo nekontrolovateľne vrieska? Aj týmito otázkami sa autorky zaoberajú. Vysvetľujú, prečo dieťa reaguje, tak ako reaguje, koľko síl ho stojí, aby nám dalo najavo, čo sa deje a my rodičia nie sme schopní porozumieť, lebo predsa včera sa naše dieťa tak pekne a milo správalo. Moje dieťa nikdy nechce spolupracovať, sťažuje sa jedna mamička. Ale chce, len mamička to nedokáže v návale starostí a prípadnej frustrácie rozpoznať. Autorky vysvetľujú, aké signály v správaní dieťaťa si treba všímať, kedy pochváliť a kedy netreba. Vysvetľujú, ako sa zbaviť slova NIE a záporov, pretože dieťa sa im najprv musí naučiť porozumieť. Deti totiž zápor odfiltruj, počujú len základný tvar slova a nám sa potom zdá, že neposlúchajú a nepočúvajú.Rodičovská cesta je veľmi dlhá a náročná. Každý rodič vie a cíti, ako pristupovať k výchove. No táto príručka môže byť naozaj dobrým radcom v ťažkých situáciách, najmä v začiatkoch výchovy. Je plná láskavého a pozitívneho prístupu pri výchove detí. Ba dokonca prináša techniky na upokojenie nielen detí, ale aj nás rodičov. Autorky ponúkajú rozumné hranice, kedy aj v návale najväčšieho hnevu môže rodič pristúpiť k dieťaťu a s láskou a porozumením trvať na stanovených pravidlách. Lebo len ten kto dáva, môže aj brať.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments