Mám veľmi rada izraelských autorov a som rada, že som objavila tohto pre mňa nového izraelského spisovateľa arabského pôvodu. Dočítala som sa o ňom, že vtipným spôsobom glosuje arabsko – židovské spolužitie v Izraeli v sitkome Avoda Aravit, ktorého je tvorcom. Aj v tomto románe, za ktorý získal prestížnu Bernsteinovu cenu, sa venuje kultúrnemu i náboženskému rozdeleniu arabského a židovského obyvateľstva v Jeruzaleme. Ukazuje nám dve odlišné tváre krajiny, nenávisť Arabov a Židov, posmešky, pokrytectvo, sociálnu nerovnosť, problém identity a kultúrny boj. Ale to je len jedna stránka románu. Tou podstatnejšou je láska, česť, klamstvá a túžba nájsť seba samého.
Román sa skladá z dvoch príbehov, ktoré spolu úzko súvisia. Protagonistom prvého je úspešný bohatý arabský právnik žijúci v židovskej časti Jeruzalema. Má ženu a dve deti. Jeho povaha je zložitá. Je Arab, no veľmi by sa chcel priblížiť k uvoľnenosti, slobodnejšiemu mysleniu a širšiemu rozhľadu v oblasti západnej kultúry ako je tomu u Židov, a tak číta európsku literatúru, má voľnejšie názory pri výchove detí, právo šaría považuje za barbarské. Jedného dňa si v kníhkupectve kúpi Kreutzerovu sonátu podpísanú menom Jonatan a nájde v nej lístok, o ktorom je presvedčený, že je písaný rukou jeho manželky.
„Čakala som ťa, ale neprišiel si. Dúfam, že sa nič nestalo. Chcela som ti poďakovať za včerajší večer. Bolo to nádherné. Zavoláš mi zajtra?“
V tej chvíli sa z kultivovaného, liberálneho a tolerantného arabského Izraelčana stáva psychopat posadnutý žiarlivosťou, ktorý nemyslí na nič iné len na vraždu svojej ženy. Postupne sa mení na fanatického Araba. V prvom momente chytí do ruky nôž, no zastaví ho pohľad na spiace deti. Musí si všetko premyslieť.
„Nakoniec ju zabije, to je jasné. Možno nie vlastnou rukou, lebo nemieni platiť za jej zločiny, ale žiť ďalej nebude, o tom niet najmenších pochýb. Koniec koncov manžel nie je zodpovedný za česť manželky. Za tú zodpovedá jej rodina – otec, bratia, bratanci, je to ich krv a bude to ich vina, ak na nich uľpie hanba a nepokúsia sa ju zmyť.“
Začne ženu sledovať, správa sa nepríčetne, vo svojej žiarlivosťou napadnutej mysli sa umára myšlienkami na poškvrnenú česť, na hanbu, spriada plány k pomste. Úžasná ukážka premeny človeka na niekoho úplne iného. Stačí okamih a zdravý rozum ovládne šialenstvo.
Druhým hlavným hrdinom je arabský sociálny pracovník Amir. Chalan, ktorý je nesmelý a plachý, hľadá si svoje miesto na svete. Pochádza z traumou poznačenej rodiny a po štúdiu sa odmieta vrátiť do rodnej dediny. Začne sa starať o postihnutého mladého chlapca Jonatana. K tejto práci má najprv nevýslovný odpor, no postupne si zvyká, zaujíma sa o to, kto bol Jonatan pred nehodou, objaví jeho fotoaparát a fotografie, knihy, obľúbi si hudbu, ktorú počúval a postupne sa stáva Jonatanom. Amir už nechce byť ponižovaným Arabom, chce byť Židom. Skrýva svoju arabskú príslušnosť, jeho identita sa mení, zabúda na matku, je frustrovaný, jeho myseľ je nepokojná, neustále cíti strach. Robí správne, to čo robí? Aké dôsledky bude mať jeho konanie? Aj v jeho prípade sledujeme zápas o identitu, o zmenu osobnosti.„Dnes budem piť, povedal som si a rozhliadol sa navôkol. Dnes chcem byť ako oni. Dnes chcem byť jedným z nich, chcem chodiť tam, kam oni, smiať sa ako oni, piť ako oni a nemyslieť na Boha. Chcem byť ako oni – slobodný, voľný, plný snov a myšlienok na lásku. Ako oni. Ako tí, čo začali zapĺňať tanečný parket s vedomím, že im patrí, ktorí sa nemuseli ospravedlňovať za to, že existujú, nemuseli tajiť svoju identitu.“
Samozrejme, že oba príbehy spája žena – manželka právnika. Je naozaj vinná, alebo je jej vina len výplodom chorej mysle manžela? Ako sa dokážu hlavní hrdinovia vysporiadať s pavučinou, do ktorej sa zaplietli? Román nám neponúka jednoznačné odpovede. Len z pocitov a medzi riadkami k čitateľovi preniká celá podstata ich rozorvaných myslí. Žiarlivosť je smrteľná choroba a strach z klamstva nikomu pokoj neprinesie.
Vynikajúci román. Dostane sa až pod kožu. Ja som knihu neodložila z ruky, kým som ju nedočítala.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments