Holandské pohľadnice Adriany Macháčovej

Na každú sviňu sa voda varí, v Amsterdame na ňu čaká mäsiarsky hák

By Adriana Macháčová
4. mája 2023

Prvé platí, ale druhé je iba pozoruhodná amsterdamská tradícia sťahovania. Ale poporiadku…

Pôda pod Amsterdamom je taká mäkká, že by tam v skutočnosti nemalo nič byť. Volavky modré žili v okolí miestnych kanálov skôr, než bolo na pilieroch postavené mesto. Vtákom sa tu dodnes dobre darí, no keď sa pozriete na staré stavby v centre, zdá sa, že mnohé z nich majú problémy. Akoby sa nakláňali či pomaly potápali. Držia ich 11-metrové stĺpy v poddanej hline až po pevnú vrstvu piesku. Hoci to pôsobí znepokojujúco, nemáte sa čoho obávať. Domy sú pevne spojené a zomknuté, aby sa navzájom podporovali, čiže žiadne nebezpečenstvo vám nehrozí.

Len pre zaujímavosť, Kráľovský palác na Námestí Dam je vybudovaný na ohromujúcich 13 659 drevených stĺpoch. Pôvodne išlo o radnicu v klasicistickom štýle, ktorá bola v roku 1808 prestavaná na palác vo francúzskom empírovom slohu. Sídlil v ňom kráľ Ľudovít Napoleon. Na trón ho po obsadení Holandského kráľovstva dosadil starší brat Napoleon Bonaparte. Avšak v súčasnosti monumentálna stavba nie je hlavným sídlom kráľovskej rodiny, to nájdete v meste Den Haag.

Väčšina domov v Amsterdame je zarážajúco úzka. Dokonca na Westerstraat v štvrti Jordaan vás zarazí, že aj ich označenie je akési chaotické. Vedľa čísla 54 sa vyníma 70. Kam sa podeli chýbajúce adresy? V skutočnosti nechýbajú. Majú ich domčeky vtisnuté do úzkej štrbiny. Sú pripomienkou na minulosť, keď medzi domami bol malý dvor. Hoci zanikol, čísla nezmizli. Ide o vtipné pouličné umenie Franka Ruweho. Z jeho dielne pochádza množstvo pozoruhodných a zábavných umeleckých diel, zväčša nelegálnych. Mesto dá preto niektoré odstrániť, ale iné zostávajú.

Ale späť k domom. Poniektoré majú šírku sotva 2 metre. Začali sa stavať v 16 storočí, keď vláda zaviedla daň z fasády otočenej ku kanálu. Čím bola stavba rozložitejšia, tým bol poplatok vyšší. Na mnohých budovách sú háky a kladky zasadené v obyčajných trámoch či bohato zdobených nosníkoch. Prvýkrát sa objavili v 17. storočí, v čase, keď Amsterdam rástol a prosperoval. Pôvodne boli len nad obchodmi, keďže sa tovar skladoval v podkroví. Namiesto terigania balíkov s látkami a korením po schodoch, ich okamžite pomocou lana prehodeným cez šikovný hák vytiahli z ulice. Čoskoro sa zistilo, že aj almaru do bytu na poschodí je lepšie sťahovať cez okno. A napokon aj s posteľou ste sa na mimoriadne úzkom schodisku len ťažko vytočili. Vlastne celkom ľahko, len trochu inak.

Predstavte si, že sedíte v obývačke a zrazu sa vám pred oknom elegantne pohojdáva klavír alebo aj tá sviňa.

Takže, ak sa budete potulovať po Amsterdame, majte oči na stopkách.

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.