Browsing Category : poviedky

Tak som teda tu. Podávam ti ruku, pevne stisnem. Pozriem ti do očí. Už menej pevne. „Vitaj,“ hovoríš. Neviem čo po toľkých rokoch, odkedy ťa poznám, očakávam, ale to, čo vzápätí povieš, ma zrazí na kolená. Pritom sme ešte len na chodbe. „Čo to máš na hlave, preboha? Nemôžeš mať nejaký poriadny účes?“ Zrozpačitiem. Mám niečo s vlasmi? Snažím sa cez…

Dušan bol schizofrenik. Nebola to len nejaká nadávka, ale diagnóza. Mal to aj na papieri, že je duševne chorý. Už dávno. Pred týždňom sa vrátil zo šiesteho liečebného pobytu v  živote. Susedia v paneláku mu jeho chorobu nikdy nevyhodili na oči (aj keď o nej určite vedeli), pretože bol láskavý a milý. Aj službu v paneláku si vykonával poctivo. Býval v dvojizbovom byte s mamou. Mal…

Tej zimy ju trápil krk. Najprv sa ohlásil nepríjemným pocitom napätia, ktorý odháňala ako dotieravý hmyz; ignorovala ho, kým sa jedného rána neprebudila s úplne stuhnutou šijou. Z nej ako z kmeňa vyrastali úponky novej bolesti, plazili sa nahor a prichytávali sa za ušami, na zátylku, temene, až jej nimi obrástla celá hlava. V noci sa úponky zmenili na riečisko, v ktorom bolesť…

Snežilo v celej dedine už štvrtým dňom, z komínov fučal dym a ja som všade cítil orechy, med a škoricu. Ani neviem kedy zdúchla, napísala mi na lístok, že pečie pirohy a teší sa večer na rozprávku. Vedel som, ktorú jej prečítam, bola to stará klasika, Pamodaj šťastia lavička a potom Kocúra v čižmách. Netušila, čo to bude. Naposledy som…

Kráčal som zasneženým mestom, občas mi spadol sneh na gebuľu zo strechy. Vytiahol som si čiapku s brmbolcom a šľapol do hroznej džaby. Až to zašpliechalo nejakú pani v bielych nohaviciach. Tá prejavovala Archimedov zákon, lebo sa tvárila ako ja, keď som z neho mal ísť odpovedať. Utekal som po tej ulici, pokiaľ som si div nerozbil papuľu. Pozrel som…

Mal som rád odchody z práce, vôkol fontánky a rozkreslených máp som kráčal. Archív ma napĺňal, nielenže som sa v ňom učil toľko krásnych vecí, ale uvedomoval som si, že vkuse riešim niečo iné. Dostal som sa do obdobia, keď som sa nebál nových vecí, ale vyhľadával ich. Chodieval som na pivo s Bratislavčanmi a viedli sme hrozné spory Východ-Západ…

Sedeli sme v hostinci, rumázgali a ja som mal pažravú chuť na omastok. Bože, ja dakedy dostanem tak neskutočnú chuť na bravčovú masť a ešte kopec soli a chleba. Veľmi zdravé, najmä na môj cholesterol. Ešte také štyri vety o tom napíšem a chladnička zažije to akoby do nej vniklo stádo svíň. Slopal som čierne pivo, veď vo Viedni mali…

Kráčal som pomaly z práce a snežilo. Bol štvrtok a na Malej strane predávali riadne osolené pagáče s obrovskou kopou škvariek. Kúpil som domov medovinu, husaciu masť, škvarky a slané rožky. Z Malostranského námestia som zašiel cez Nerudovu ulicu hore. Vôkol hradu som šiel domov. Nádherne snežilo a celá Praha mala nádych Nerudu a jeho poviedok. Čakala ma strapatá a…

Sušila slivky a šípky, voňala borovicou. Milovala voňavé sviečky a mala vždy pri posteli odloženú knihu o krajine víl a škriatkov. Býval som vo vedľajšom dome, chodieval som za ňou, keď snežilo. Obaja sme sa pozerali von oblokom, pili škoricový čaj a ja som jej rozprával príbeh. „Kedysi tam býval chlap, ktorý chcel oklamať ženu.“ Povedal som vetu a pozrel…