Ján Gálik

Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?

Prečo píšem? Že prečo píšem!? 😀 Pre mnohé dôvody.

Tak napríklad, som zvedavý. Chcem vedieť, ako by pokračovali klasické príbehy, napríklad o Nebojsovi. Iste neskončil povestným: a boli šťastní, až kým nezomreli. Čo sa dialo po svadbe? Usadil sa, alebo musel ďalej bojovať o kráľovstvo? O život? O lásku? A čo taký Pinocchio? Čo robil, keď bol dospelý? To kúzlo modrej víly a vlastne všetko, čo prežil, na ňom muselo zanechať stopy? Čo by robil v dnešnej dobe? A takto to začína. Otázkou a následným fabulovaním.

Ďalším dôvodom je, že moja myseľ si občas robí, čo chce. Často vymýšľa príbeh. Len tak, sama od seba. Ak ju v takom stave nechám moc dlho, preplní sa a hrozí, že sa tlak v nej v nej dostane do kritického bodu. Jedinou možnosťou, ako nevybuchnúť, je dostať to všetko na papier. Snáď to nie je diagnóza. Rovnako ako ďalší z dôvodov, ktorým je, že pri písaní som vládca. Boh. One above all. Môžem si robiť, čo chcem. Vymyslieť postavy a dať im prekážky do cesty. Nechať ich trpieť, tešiť sa a milovať. A často prekvapený pozorujem, ako sa s tým všetkým vysporiadajú.

Ako píšem?

Počuli ste o rozdelení spisovateľov na architektov a záhradníkov? Architekti majú naplánovaný začiatok, stred aj koniec a pomedzi to si napasujú zvyšok stavby. Záhradkári vidia jasne iba začiatok, koniec je zahalený v hmle, a často je úplne iný, aký bol v ich víziách. Sledujú postupný rast svojej záhradky a opisujú ho. Sú viac pozorovatelia príbehu, ako jeho stavitelia. Ja sa jednoznačne radím k záhradkárom, aj keď niekedy vidím len koniec a to, čo bolo predtým, musím dotvárať. Navyše, som mimoriadne nepoučiteľný a nedisciplinovaný spisovateľ. Som etalónom toho, ako by sa to nemalo robiť. Píšem živelne, bez poznámok, príbeh držím iba v hlave, ak písanie na pár dní, či týždňov preruším, musím si príbeh znovu prečítať. Hrôza, však? Ale obávam sa, že iný už nebudem…

Kedy píšem? Už predtým, ako sa nám narodilo naše štvrté dietko, famózna Ella, to bola „zábavička.“ No teraz… posúďte sami: cez pracovný týždeň je to do ôsmej večer bez šance. To je ten klasický pracovno – krúžkovo – tréningovo – voziaci režim. Potom nasleduje večerné čistenie zubov a uspávanie, ktoré keď skončí o deviatej, vyhlasujem štátny sviatok. Od deviatej do jedenástej, to je more času. Jednu, dve normostrany dám. Teda dal by som, keby… nebolo treba pozrieť ďalšiu časť Čierneho zrkadla, rozčúliť sa na facebooku, prečítať správy, či kúsok z Kingovej Mŕtvej zóny a hups… už je jedenásť. Ale nič to, stranu dám. Ale najskôr ešte zostrih zo včerajšej anglickej ligy, trailer na Strážcov galaxie a potom už môžem. Do pol jednej času dosť. Keď mi ráno zvoní budík o piatej, vtedy trochu pochybujem o svojej normálnosti, ale potom sa so mnou znovu rozkrúti denný kolotoč…

Našťastie sú ti víkendy…

Kde píšem? Doma mám svoj kútik s počítačom. Dva poháre: jeden od kávy a druhý s nedopitým pivom. Halda papierov. Časopis „Válka,“ záručný list od pece, plátená taška od Artis Omnis a seminárna práca z roku 1994. Ideálne miesto na to, aby z chaosu povstalo niečo čisté a hlboké. Momentálne nemám lepšie miesto.

Skúšal som to aj na mobile všade tam, kde som mal chvíľu voľno. Hlúpy nápad.

A občas píšem vo vlaku, keď cestujem do Bratislavy. Mám na to taký mininotebook, na ktorom mám ešte stále Windows XP. Word na ňom stále fičí. Je pomalý ako blížiaci sa víkend, ale zatiaľ si rozumieme. Uvidíme dokedy.

Ján Gálik sa narodil v Ružomberku. Učí telesnú výchovu a matematiku, žiakov a dorastencov trénuje vo futbale. Má štyri deti a manželku Aničku. Literárne sa venuje písaniu poviedok v žánri fantasy a scifi. Má na konte niekoľko ocenení v rôznych poviedkových súťažiach.  Nerád zažíva dobrodružstvá, ale s obľubou o nich číta, no a samozrejme, najviac ho baví o nich písať.Jeho tvorba bola zaradená aj do antológie Čas hrdinov II (2019) a v roku 2021 debutoval fantasy románom Odvrhnutí. V roku 2022 mu vyšla YA fantasy Kriedou alebo mečom?Artis Omnis. Toto vydavateľstvo postihla na konci januára pohroma, keď budove, v ktorej roky sídlili, zhorela strecha a následne v dôsledku likvidácie požiaru prišli o kancelársku techniku, archív a stovky kníh. Pomôcť im môžete cez zbierku na Donio alebo  nákupom kníh cez eshop Martinusu.

 

Predchádzajúce články:

Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť