Tag Archives : ako

Veronika Homolová - Tothová

Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho


Príbeh, ktorý chcem spracovať musí vo mne zrieť, musím ho prežiť tak, aby mi každá časť dávala zmysel, musím poznať odpovede na všetky „prečo?“. A na to potrebujem nájsť všetky archívne podklady, ktoré sa k nemu zachovali. No a s archívmi je to tak, že sa musíte vedieť buď veľmi presne opýtať, či majú to, čo hľadáte, čiže pracovníci archívu vedia, že vy viete,…

Read More »
Jana Micenková

Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu


Písanie sa pre mňa stalo jednou z najzmysluplnejších činností od chvíle, keď som si uvedomila, že to je jediný priestor, kde som len sama so sebou, sama za seba A jediný spôsob, kde si môžem uletieť, ako chcem, odhaliť sa, tajne sa vyplakať na papier, spraviť si terapiu, a zároveň sprostredkovať potenciálnym čitateľom témy a starosti, čo ma po nociach…

Read More »
Vanda Rozenbergová

Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem


Každý človek má príbeh a občas mi každý ten svoj chce a musí vyrozprávať, lebo to neuverím, to musím napísať, to som ešte nepočula. Tí s naozaj veľkými príbehmi mlčia, tí sa nehlásia, často sedia v kúte a pozorujú. Priťahujú ma ako magnet. Najviac mi chcú niečo strhujúce vyrozprávať takí, ktorí vôbec nečítajú, rovnako takí, ktorí v skutočnosti nikdy nič neriskovali a potom náhle zažili niečo pre…

Read More »
Martin Kasarda

Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem


Občas sa zamýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby som počúvol svoju učiteľku deskriptívnej geometrie na gymnáziu, ktorá sa prestala so mnou urazene rozprávať, keď som jej povedal, že pôjdem na vysokú školu študovať literatúru. Miloval som geometriu, bol som v tom fakt dobrý, mohol som byť architekt. Alebo premýšľam, prečo som sa nerozhodol v roku 1986 ísť študovať vtedy málo…

Read More »
Daniela Kapitáňová

Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!


Píšem na objednávku ako kuchár, ktorému čašník zakričí do kuchyne: „Trikrát vyprážané s hranolkami.“ Ani on nezačne vymýšľať, že by namiesto toho pripravil hosťovi srnčí guláš alebo ponúkol, aby si sami urobili pri stole raclette, lebo kedysi snil o takej reštaurácii. Ďalšia vec je, že takzvané múzy ma nielenže nekopú, ale zďaleka obchádzajú. Maximálne mám raz za rok nápad, na…

Read More »
Daniel Hevier

Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané


Koho by už zaujímalo, ako píšem a prečo píšem? Pripomína mi to scény zo životopisných filmov o spisovateľoch, keď sa scenárista i režisér usilujú znázorniť, ako tvoril Majster Sto rokov samoty alebo Hľadanie strateného času. Majster obhrýza ceruzku a na čele mu navierajú žily od rozmýšľania, alebo naopak, divo sa vrhá na haldu papiera, ktorý nestačí prijímať záplavu jeho slov.…

Read More »
Márius Kopcsay

Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli


Skôr, než sa plnohodnotne budem venovať otázkam ako a kedy a kde píšem, musím sa zamyslieť nad tým, či nie je namieste použiť minulý čas. Či som ako spisovateľ už náhodou nedopísal, teda nedospisovateľoval. Lebo písať musím, je to moja práca. Ale dobrý literárny text som nevytvoril už pekne dlho. Možno od svojej prvej zbierky Kritický deň. Alebo od druhej, teda od…

Read More »

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť