Prečo, ako a kde píšem

Slavka Liptáková – Prečo píšem?

By Sieťovka
8. októbra 2023

Boli etapy, kedy som písala veľa, a sú etapy, kedy nepíšem. Práve teraz som v tej druhej, nepíšucej etape. No nech už sa nachádzam v tej alebo onej, i tak sa ponáram do imaginácie a obrazov, ktoré mi pretekajú mysľou. Fungujem tak odmala. Inak to vlastne ani neviem. Kedysi mi to vyčítali otázkou – „prečo stále lietam“. Vôbec som im nerozumela, pre mňa to bol prirodzený stav. Odkiaľ sa tá potreba „lietať“ vzala, netuším, a nikdy som po tom nepátrala. Ale pátrala som po jej povahe.

Spočiatku to bolo akési automatické, písala som rozprávky a čítala ich mojej priateľke, potom prišla čitateľská vášeň a prvé vlastné poviedky. Ešte neskôr, na vysokej škole sa z písania stala práca. Obrazy som začala vytvárať cielene, začala som rozmýšľať o ich kompozícii, o ich náboji a funkcii v narácii. Lenže… Pri tom načahovaní sa za obrazmi sa z toho akosi vytratila radosť. Nie celkom, ale miestami to začalo to byť naozaj úmorné. Hlavne pri prepisovaní scenárov podľa predstáv režisérov, dramaturgov, producentov a iných …centov. A jedného dňa mi bolo jasné, že so scenáristikou je koniec.

Aj môj pôžitok z čítania sa kamsi vytratil a ja som zrazu porozumela, že platónsky pojem pathos (pohnutie) má svoj protipól v apatii. Ale obrazy prichádzať neprestali. Keď sa nereťazili do príbehov, vyvierali do básní. Občasných a určite aj nemotorných, no prikladať slová jedno k druhému som neprestala. Mám z toho akési súkromné potešenie. Plesá mi pri tom srdce. Nielen obrazne, ale doslova, fyzicky.

Obdobie siedmych chudobných rokov pominulo a ja som znovu dostala chuť písať. Pohla sa mi v tele. Napokon, túžbu človek vždy prežíva telesne. Rozdiel bol len v tom, že písanie sa medzičasom „odstalo“ mojou profesiou. Prestalo ma živiť a začalo opäť vyživovať. Ako to pôjde ďalej, netuším. Možno sa mi to jedného dňa preje. Alebo už nebudem mať o čom vypovedať. Dobré na tom je, že nemusím. Nič ma k tomu nezaväzuje okrem mojej túžby, ktorá sa celkom pokojne môže zvrtnúť iným smerom. Pokiaľ pri tom budem prežívať podobnú radosť, beriem.

Slavka Liptáková (* 1977, Bratislava) Vyštudovala VŠMU odbor Filmová scenáristika a dramaturgia, kde ukončila aj doktorandské štúdium. Popri riadnom štúdiu navštevovala neformálne vzdelávanie v Society for Higher Learning, kde sa zaoberala interpretáciou literárnych diel. Je autorkou scenárov k trom celovečerným hraným filmom Zostane to medzi nami (2003), Malé oslavy (2008) a Ženy môjho muža (2009). Za ostatný z nich získala cenu Tibora Vichtu. Spolupracovala na niekoľkých TV seriáloch. Vydala dve knihy pre deti (Chlapec bez mena; Dierožrút), jednu knihu pre mládež (Nová oktáva) a román Krajina matiek, ktorý bol zaradený do desiatky Anasoft litera 2023. Autorsky pripravila viacero rozhlasových hier, vzdelávacích a diskusných rozhlasových cyklov. Je zakladateľkou občianskeho združenia Stodola Lišov. V súčasnosti sa venuje umeleckému vzdelávaniu a autorskej tvorbe.

Foto: Jarma Uhlíková, Anasoft litera

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31