Prečo, ako a kde píšem

Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem

By Sieťovka
21. apríla 2023

Prečo?

Ako dieťa som nečítal takmer vôbec. Prelom v mojej negramotnosti spôsobilo stretnutie s mojou dnes už dvadsaťsedem ročnou známosťou, Barunkou. Na prvom rande som chcel zapôsobiť, tak som si akože čítal Čapka, keď prichádzala. Postupne som vďaka nej objavil čaro kníh. Vďaka povolaniu učiteľa prvostupniara som sa naučil gramatiku a napokon vďaka blog.sme.sk som sa pomaly naučil písať tak, aby to bolo pútavé pre čitateľa. Neviem, kedy nastal ten zlom, že som prestal písať a miesto toho som začal príbehy prežívať. A to je asi odpoveď „Prečo“. Dnes v skutočnosti nepíšem, ale prežívam ten príbeh so všetkým, čo k tomu patrí.

Kde a kedy píšem? To je rôzne 😊

Celkom ako sen/Ja, pojedač hmyzu:

Už je to viac než 10 rokov, čo som napísal túto, svoju celkom prvú, knihu, ale mám v hlave jeden moment. Kniha už bola na korektúrach, ja som bol v Rakúsku rozhovodať na šermiarskom turnaji. Cez deň pípla správa, či by sa nedalo niečo spraviť s Fridou, že ide o knižku pre deti a scéna, kde spolu s Boríkom a Robom Fridu usmrtíme, nie je úplne ideál. Večer som si na hoteli sadol a zamyslel sa, čo by bolo keby. Prepísal som spomínanú kapitolu a k môjmu prekvapeniu došlo k zásadným zmenám aj v neskorších kapitolách.

Šibalstvá Králička Dávida:

Bol som rozhodovať na Majstrovstvách sveta v Plovdive. Keďže som bol aktuále v nemilosti (oprávnene, urobil som nejaké chyby v rozhodovaní), nechali ma rozhovodať len základné kolá a potom mi dali voľno. Asi si dokážete predstaviť, že sa človek v takej situácii cíti nepotrebný. Tesne predtým mi moja žena spomínala, že dostala nápad na zaujímavú knižku, kde by boli rozprávky doplnené o upokojujúce formulky, aby sa deťom dobre zaspávalo a ku každej rozprávke ešte logopedické cvičenie na oromotoriku. Aby toho nebolo málo, tak navrhla aj jogopedické cvičenia na pretiahnutie tela (myslím tým jogu, prirodzene ;o). V čase nepotrebnosti, inšpirovaný myšlienkou mojej ženy, napísal som na hoteli 10 rozprávok na dobré ráno a 10 na dobrú noc. Následnej Barunka doplnila upokojujúce techniky, logopédiu i jogu a knižka bola na svete.

V jablku:

Boli Vianoce a naše dcéry Viki a Veve robili svietnik z jablka. Nejako ma tá scéna zaujala a začal som písať pri vôni stromčeka. Sem trochu vstúpila aj vyššie spomínaná Frida. Znovu sa mi vybavil ten pocit, keď som zmenou jednej kapitoly zmenil celý nasledujúci priebeh dobrodružstva. Neuvedomujúc si, čo to spôsobí, začal som v tie Vianoce písať knihu, ktorú som písal nasledujúcich 5 rokov, kade tade. Prečo tak dlho? Lebo na konci každej kapitoly má čitateľ možnosť rozhodnúť sa pre jednu z dvoch možností, tak si dokážete predstaviť to more pokračovaní, ktoré rástlo geometrickým radom. Prvá kapitola bola sice jedna, no druhé boli dve, tretie boli štyri, štvrtých bolo osem a tak ďalej.. Napríklad kapitolu, kde si dievčatá uvedomia, že Nebo i Peklo sú to isté miesto a čas, alebo ak chcete, tá istá večnosť, jediným rozdielom je, kto do nej vstúpi, som písal v Strakoniciach na parkovisku v aute, keď som čakal strýka Pepíka, kým skončí u holiča. Pepík je jeden z „nejhodnějších lidí na světě, ne li v celém vesmíru“. Občas mi ďalšie kapitoly napadli pri behaní, to bol ten o čarodejnici Lotrani. Doma v altánku, to bolo zase o kockáčoch, ktorí mali na každej stene svojho kockatého tela tvár s jednou zo šiestich základných emócií. Kniha mala 350 strán a 96 kapitol, to sa dalo čakať, keď sa počat vždy zdvojnásobí. Z vydavateľstva ma poprosili, či to neskrátime, že ide o detskú knihu a taká hrubá sa bude ťažko predávať. Odmietol som. Jablko bolo vypredané do 3 mesiacov. Tak sme spravili dotlač, aj tá bola. Dnes, ani nie rok od vydania a polrok od dotlače, je moje jablko nezohnateľný artikel.

Tukan, ktorý túŽIL LETieť:

Tesne po vydaní jablka, priletel tukan. Prvá myšlienka tukaní príbehu si ma našla v lete, keď som bol na pár dní mimo času a priestoru v lesoch nad Bratislavou. Keď som sa vrátil do reality, odcestoval som za mamou do Južných Čiech a začal písať. Moment, kedy som začal, si pamätám úplne presne. Sedeli sme s mamou v čakárni pred ambulanciou jej onkológa. Čakanie bolo dlhé. Vytiahol som počítač a začal písať… „Greg bol tukan. Niežeby na tom bolo niečo divné, na svete sú aj oveľa podivnejšie tvory než tukany. Napríklad vombaty, ktorých trus má tvar kocky alebo chobotnica s tromi srdcami, alebo… to je vlastne jedno, každopádne Greg bol tukan.“ Mama mi pozrela cez rameno, prečítala tých pár riadkov a začala suverénne diktovať, ako by mal príbeh pokračovať. Od toho dňa som sa ponoril do príbehu a príbeh do mňa a kapitoly pribúdali tak rýchlo, že som nestíhal písať. Na konci desiatej kapitoly som si uvedomil, že o tukanoch vlastne nič neviem, tak som prestal písať a začal čítať všetko, čo o tukanoch písali na nete. Po dvoch dňoch čítania som sa vrátil do príbehu a behom dvoch týždňov ho dopísal. V porovnaní s piatimi rokmi jablka mi to prišlo neuveriteľné, tak som si príbeh prečítal, či som to neodflákol. Príbeh ma vtiahol, vymáchal v láske aj nenávisti a odpoveď bola jasná. Neodflákol. Prečítali si ho aj moje tri dievčatá. Vnímali to rovnako. A potom aj zopár malých a zopár veľkých recenzentov. Reakcia bola zakaždý rovnaká. Ty brďo, to je paráda. Dal som príbehu všetko, čo vo mne bolo a i keď ma ten príbeh ďaleko presahuje a vnútorne cítim, že mi nepatrí, som zaň neskutočne vďačný. Možno až tak, že už nebudem písať…

David Králik – Učiteľ, mentor, kouč, lektor, spoluzakladateľ školy Felix, bývalý reprezentant, medzinárodný rozhodca a tréner v šerme. Bloger, autor niekoľkých metodík i troch rozprávkových knižiek (Ja, pojedač hmyzu, V jablku, Tukan, ktorý túŽIL LETieť) a tiež spoluautor štvrtej (Šibalstvá Králička Dávida). Momentálne pracuje na voľnej nohe v SZŠ Felix Trnava a v n.o. Mentória ako učiteľ, mentor a supervízor. S mentoringom sa prvýkrát stretol v n.o. Leaf, kde získal väčšinu mentorských zručností, ktorými dnes disponuje. Okrem toho spolupracuje s viacerými organizáciami, ktoré sa na Slovensku venujú problematike vzdelávania (Indícia, Teach for Slovakia, Inštitút pre aktívne občianstvo, Komenského inštitút, STRATPOL, Živica…) V súkromí sa mu podarilo pred dvadsiatimi siedmimi rokmi stretnúť tú najúžasnejšiu ženu na svete, vďaka ktorej je dnes tým, kým je. Spolu majú dcéry Viki a Veve, dve úžasné dievčatá, na ktoré sú veľmi hrdí.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30