Lucia Lackovičová

Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem

Prečo píšem: Spojená nádoba s písaním je čítanie. Vždy som veľa čítala. Odkedy spolupracujem s vydavateľstvom, prejde mi cez ruky viac kníh, než kedykoľvek doteraz. Poznám ich anotácie, obsahy, pikošky o autoroch… A zároveň knihy reálne čítam menej, než kedykoľvek doteraz. Alebo čítam čoraz menej toho, čo by som skutočne chcela čítať. Keď človek zo záľuby spraví čosi viac, zároveň tým záľubu zbaví istého kúzla, ktorú dovtedy mala. Alebo takto. Keď hobby povýšime na profesiu, stane sa z nej práca. Aj preto by som nechcela byť spisovateľkou. Chcem byť naďalej „len“ autorkou. Chcem písať preto, lebo ma to baví a nie preto, lebo musím. A keďže píšem výhradne na objednávku, je fajn vedieť, že to, čo napíšem, bude mať možnosť nájsť si svojho čitateľa.

Ako píšem: S písaním sa to má tak, že v hlave sa zrodí nápad, nemusí to byť hneď príbeh a náhle má človek nutkanie ten nápad dotvoriť. Dá sa to aj len tak, v hlave, ale písaním ten nápad naberá čoraz reálnejšie kontúry. Pridávajú sa ďalšie postavy, prostredie, vzniká príbeh. Postavy začnú mať vlastný charakter, ožijú, vyvíjajú sa. Zväčša spravia niečo zaujímavé, niečo, čo v píšucom vzbudí isté emócie. V danom momente teda nie je podstatné to, či to bude baviť aj tých druhých – to je už len pridaná hodnota písania pre vlastné potešenie. Takto autori zväčša začínajú tvoriť. Ak písať neprestanú, postupne sa do rovnice začnú začleňovať aj potreby čitateľov. Čo by ich asi bavilo? Ako by ich to bavilo? Čo by zaujímalo vydavateľstvo? Čo chcem povedať a prečo? V tom momente už autor myslí nielen na príbeh samotný, ale aj na to, ako ho budú vnímať tí druhí. Kedysi som písala len tak, ako v prvom prípade. Preto, lebo sa mi, prosto, chcelo niečo napísať, pretože v hlave sa mi rodili príbehy a mala som chuť rozvíjať ich a bavila ma hra so slovami, vetami a celkovým významom a emóciou z textu. Neskôr som začala prihliadať aj na čitateľov, pretože texty už neboli len moje a pre mňa. A aktuálne už nejakú dobu píšem takmer výhradne na objednávku. Nenapíšem text, román, rozhovor, dokonca ani recenziu len tak, lebo by som cítila nejaké osobné pnutie, ale preto, lebo si to niekto u mňa objednal. Stále mám možnosť vkladať do textov samú seba a píšem len také veci, s ktorými sa nejakým spôsobom stotožním a ktoré ma bavia. Ale nemám už zásobu „voľných“ textov, ktoré by len tak vyčkávali na to, či a kedy budú použité.

Čo píšem: Píšem aj kratšie texty, poviedky, ktoré majú mať konkrétnu tému a celkovú atmosféru a v tých si rada uletím. Kedysi som sa obávala toho, že čitatelia v príbehoch budú hľadať mňa, že ma s hrdinami môžu nejako stotožňovať, preto som rada používala mužských, prípadne starších hrdinov. Aby som sa nemusela natoľko autocenzúrovať. Dnes mi to je už jedno a píšem tak, ako ma to baví a ako by som to chcela sama čítať bez ohľadu na to, kde budem nejako autorsky trčať a čo si o mne kto teoreticky môže pomyslieť. Čitatelia si vždy do určitej miery zamieňajú texty a hrdinov s autorom, nedá sa neustále každému vysvetľovať nie, nie som to ja, nie naozaj som to nezažila, nie, nie je to ani nikto koho poznám. A zároveň sa nechcem v tvorbe autocenzúrovať natoľko, aby som písala len nekonfliktné a páčivé a nekontroverzné veci.

Pre radosť píšem žánrové texty. Stále ma, pomerne prekvapujúco, najviac baví horor (nie je to „guilty pleasure“ a nebola to ani fáza), ale zároveň aj humor. Nadsázka, v čomsi absurdné príbehy zo života plné nečakaných koncov, ktoré aj rada čítam. Alebo aj očakávaných, ale s nevšednou cestou, ktorá k nim vedie. Alebo nejednoznačných. Ale neberiem ich ako skratku, keď si nedokážem domyslieť ten najvhodnejší. Mám rada, keď konce vyzerajú z jednotlivých uhlov odlišne a keď na ľudí pôsobia rôzne. A keď je taký aj celý príbeh. Čoraz viac oceňujem literárne pekný jazyk a realisticky vystavané dialógy. Podľa nich sa aj vynikajúco rozpozná vypísanosť autora. Mám však rada aj detailné opisy, ktoré sa zamerajú na napohľad zbytočné detaily. Tie príbeh vizualizujú, ako keď divák pozoruje okolie a niekedy mu zrak zastane na celkom všedných veciach. Rada skúmam štruktúru vecí, náznakmi spoznávam charaktery postáv, ktoré sa občas vyvinú celkom odlišne, ako som na začiatku zamýšľala. A za dôležitú považujem aj dynamiku textu. Pri čítaní mi text musí plynúť rytmicky. Ako hudba.

Kedy píšem: Nie som spisovateľka. Spisovateľ je, podľa mňa, človek, ktorý sa písaním kníh aj živí a takých je u nás málo, takže väčšina z nás sú „len“ autori. Písanie si, ako každá činnosť, vyžaduje svoj čas a ja píšem zväčša večer a v noci, keď si môj čas a energiu nenárokuje už nikto a nič iné.

Lucia Lackovičová – Literárna publicistka, milovníčka literárnej a filmovej fantastiky recenzuje najmä žánrové knihy a spovedá autorov na autorskej strane v Magazíne o knihách. Moderuje predovšetkým literárne a vedecké podujatia. Napísala knihu Žena z Marsu (Artis Omnis, 2020), Výdych, nádych (Lindeni, 2022), je autorkou poviedok publikovaných vo viacerých zborníkoch a časopisoch (Dobré to je, Zombieslava, Samočistič, Signály, Mimo rytmu, Rybička, Už sa to nebude opakovať a ďalšie), zostavila a editorsky upravila viacero antológií poviedok, okrem iného knihu Slovensko Komické (2021) či Prešporské legendy ožívajú (2022), v ktorej autori súčasným spôsobom spracovali povesti Márie Ďuríčkovej. Vo Vydavateľstve Slovart má na starosti mediálne aktivity a propagáciu autorov. Spoluorganizovala literárne súťaže Martinus Cena Fantázie a Fantasy Award (2013-2019). Jej vesmírom je dcéra Ela.

Predchádzajúce články

Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť