Monika Nagyová

Monika Nagyová – O písaní

Dlho som zbierala odvahu na to, aby som napísala knihu. Keď som sa napokon odhodlala, nedopadlo to dobre.
„Nevydám Vám to, lebo to nikto nekúpi,“ oznámila mi vydavateľka bez okolkov.
Z plejády slovenských vydavateľov bola jediná, ktorá na môj rukopis zareagovala.
„Nie sú to ani len poviedky, sú to iba také Vaše postrehy,“ vysvetľovala. „A tie si ľudia môžu prečítať v blogoch, ktoré publikujete.“
„Ale tento text nebol nikde zverejnený,“ oponovala som jej.
„O to nejde. Ide o štýl, je rovnaký ako ten, ktorý používate vo Vašich článkoch na internete.“

Moje ego utrpelo ťažkú porážku. Bol piatok trinásteho, smutne som sa vliekla domov a pod nohami mi šušťalo lístie. Bola som taká deprimovaná, že nasledujúce mesiace som nedokázala nič napísať.

Raz ráno som si išla zabehať na hrádzu do Rovinky. V tom čase tam začali stavať obchvat Bratislavy. Hmla sa pomaly rozbíjala a popri mne vrčal osamelý bager. Obsluhoval ho muž s huňatými slúchadlami na ušiach. Tváril sa znudene, akoby si neuvedomoval, že na výsledok jeho práce netrpezlivo čaká celé mesto. Bežala som popri ňom a uvedomila si, že všetko veľké začína v malom. Vrátila som sa z behania, sadla si k laptopu a do knihy naťukala svoju prvú vetu.

Rozhodla som sa, že spracujem príbeh, o ktorom mi na Luníku IX rozprávali tamojší obyvatelia. V košickom gete som vďaka mediálnemu kurzu strávila tri nezabudnuteľné dni. Na kurze nás okrem iného učili, že prvá veta v knihe je kľúčová. Mala by zákazníka v kníhkupectve zaujať natoľko, aby bol ochotný čítať ďalej a držať knihu dlhšie ako minútu. Nepodarilo sa mi vymyslieť nič lepšie ako: „Irena zalapala po dychu.“ Netušila som, či to je tá veta, ktorá čitateľa uprostred hromady iných románov presvedčí, aby si kúpil práve ten môj. Chcela som, aby bola Irena tučná, nahnevaná, s naliatymi lýtkami a vypelichanými mačkami pri nohách. Taká Irena, akú som na Luníku IX naozaj spoznala.

Bolo to náročné. Popri krátkych textoch, ktoré som dovtedy publikovala, mi kniha pripadala ako oceán, ktorý musím preplávať, nevidiac jeho koniec. Tak ako ten bagrista, ktorý nestaval obchvat, ale iba obsluhoval stroj, aj ja som písala vetu za vetou. Trvalo to dlho. Najťažšie bolo pre mňa z príbehu vystúpiť. Umlčať ego a nepodsúvať mojim hrdinom svoje predstavy či myšlienky.

Na písanie potrebuje človek odvahu, ale ešte väčšiu odvahu potrebujete na škrtanie. Jedného dňa som si vyhrnula rukávy a pustila sa do toho. Vymazávala som celé state, nehľadiac na to, ako dlho a prácne som ich písala. Obetovala som ich v mene príbehu. Keď som sa po viac ako dvoch rokoch vrátila k vydavateľke a ukázala jej výsledok, povedala: „Bude na tom ešte dosť práce, ale potenciál to má.“

Ak ego čo i len chvíľu nemáte pod kontrolou, hniezdi sa a chce svoje. Po vyjdení knihy som si predstavovala, ako budem všade poskytovať rozhovory a čítať na moju knihu množstvo recenzií. Nič z toho sa nestalo, odozvy na môj debut zbieram iba cez správy zo sociálnych sietí a náhodných stretnutí. Počas literárneho festivalu ma oslovila jedna pani s pagáčom v ruke:  „Čítala som Vašu knihu,“ začala. „A viete, čo som sa o sebe dozvedela? Že som málo empatická. A to ma prekvapilo.“

Dotyčnej dáme sa podarilo vykompenzovať všetky tie nenapísané recenzie a neuskutočnené mediálne rozhovory. Aj mňa, stojac pod zdevastovanými panelákmi na neslávnom sídlisku, prekvapilo, ako málo som empatická. Ako som podcenila všetky tie počerné tváre naokolo, neuvedomujúc si, že v skutočnosti sa im úplne podobám. Ich bolesť duše, či radosť srdca je identická s tou mojou. Moja čitateľka to pochopila bez toho, aby na Luník IX vkročila. Čo viac si ako autorka môžem želať?

Monika Nagyová (1977) pochádza z Bratislavy. Napísala novelu Sídlisko, je dlhoročnou blogerkou a moderuje knižné besedy. Pracuje v Slovenskom literárnom centre, kde koordinuje zahraničné projekty.

Predchádzajúce články

Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť