Úprimne, teraz veľmi nepíšem. Tieto moje nepísacie prázdniny trvajú už viac ako rok. Dôvodom je „prepísanie sa“ cez covidové obdobie. Nechcela som hlivieť a chcela som čas „domáceho väzenia“ využiť aktívne. Aj som využila, ale predposledné Vianoce som už potrebovala oddych. Písanie mi až doteraz vôbec nechýbalo (pravda, stále som vymýšľala komiksy a seriál do detského časopisu Fifík), ale teraz, keď mám kalendár až do polovice júna zaplnený termínmi besied, teraz by som veru rada už aj písala. Trochu ma nakopla múza, veľmi ma motivujú deti, ktoré netrpezlivo čakajú na nové knihy a chýba mi aj pocit naplnenia, ktorý vzniká, keď píšem a keď mi to ide.
Mojou pracovňou je spálňa. Mám v nej písací stôl, ktorý je zahádzaný papiermi, poštou a kancelárskymi potrebami, takže ak chcem písať tak naozaj spisovateľsky, musím ho najprv upratať. A to sa mi teda vonkoncom nechce. Zvyčajne sa preto usalaším v ustlanej posteli v polosede (chudák môj chrbát) a vtedy majú radosť hlavne moje kocúry, lebo mi môžu ležať na nohách. Mojou pracovňou je aj altánok (tam pri mne driemu psy), ale pracovňou je aj záhrada, lúka, kuchyňa, ba celý dom, pretože píšem, aj keď neťukám do počítača. Stačí hocijaká mechanická práca, na ktorú sa nemusím sústrediť alebo prechádzka. Môj mozog vtedy pracuje na plné obrátky a vymýšľa, čo moji hrdinovia zažijú. A keď potrebujem vymyslieť niečo súrne, vtedy „píšem“ pri zaspávaní, aj keď často riskujem, že do rána na „napísané“ zabudnem.
Vonkoncom však nie som svedomitá a usilovná spisovateľka. Rada hovorievam deťom, že na písanie potrebujem mať tri splnené podmienky: musím mať nápad, chuť a čas. Keď sa mi tieto nestretnú v jednom čase, tak jednoducho nepíšem. Z písania mám totiž radosť a chcem si ju zachovať. A radosť mám preto, lebo písanie nechá moju bujnú fantáziu vybúriť sa až do bezvedomia. Aj keď, pravda, po hodine fantazírovania si musím nájsť fyzickú prácu, aby sa vesmír vo mne vyrovnal.
Ale aby som odpovedala na otázku, prečo vlastne píšem… Pri písaní som absolútne slobodná. A ten pocit slobody absolútne zbožňujem. Tak preto.
| Gabriela Futová pochádza z Prešova a písaniu pre deti sa venuje 23 rokov. Má manžela, dve dospelé deti a zverinec, ktorý jej býva často veľkou inšpiráciou. Žije na dedine a nevie, čo je voľný čas, pretože sa aktívne venuje komunitným programom, volejbalu, zvieratám, záhrade, pleteniu a zábave. Ale to len vtedy, ak nebehá po besedách. |
Autor fotografie: Tomáš Náther
Predchádzajúce články
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments