Prečo píšem: Odkedy som spoznala písmená, čítala som, čo mi prišlo pod ruku. Prvú knižku som prečítala samostatne od Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi a bola som z nej úplne nadšená. Nasledoval Ferdo Mravec a ďalšie skvosty, z ktorých obrázky i pocity mám dodnes uložené v sebe, v sekcii detských pokladov. Páčili sa mi veľmi i rýmovačky, básničky, dodnes si pamätám niektoré zo šlabikára. Chodila som do ľudovej školy umenia a myslím, že tam som si cibrila aj zmysel pre melódiu a rytmy. Zrejme i tieto skúsenosti zavážili pri mojom neskoršom písaní pre deti. Takže odpoveď na otázku, prečo píšem je – píšem preto, lebo môžem písať a hlavne preto, že ma to veľmi baví, zájsť aspoň myšlienkami aj do vlastného detstva a z tohto pohľadu si písať a čítať.
Ako píšem: Píšem tak, ako najlepšie viem 🙂 a snažím sa primerane detskému veku, aby deti textu porozumeli, prípadne aby v nich aj vyvolal záujem o danú tému – píšem prevažne o prírode, zvieratách, veciach, ktoré obklopujú detský svet, ale pravdaže, pomáha mi pri tom aj pani Fantázia. Niekedy si myšlienku poznačím na papierik, keď som kdesi úplne inde a nemám možnosť byť pri počítači, ale najradšej píšem vtedy, keď mám na to dostatok času a pokoja. Len, ako som vravela, musím byť vnútorne na tých správnych vlnách, aby prišli nápady, ktoré niekedy i mňa prekvapia, nedá sa mi písať „na povel“. (teda dá-ale nie je to ono).
Kde píšem: Mnohokrát som si povedala, že budem písať na dovolenke, na inom mieste, s morom času – ale zatiaľ z toho nič nebolo, obyčajne som nasávala tú inú atmosféru a iné prostredie a zapísala si len veľmi málo čo-to heslovite. Najviac a najlepšie sa mi píše na starom známom mieste, doma, v mojej izbe.
Ivona Ďuričová ( * 1964, Rožňavské Bystré) Po skončení gymnázia vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Žije a tvorí v Bratislave. Venuje sa hudbe, rada fotografuje a občas si skombinuje pekný obrázok so slovom. Má veľmi rada literatúru a obzvlášť poéziu. Jej básničky boli uverejnené v Literárnej revue Mädokýš. Prvým kritikom detských básničiek je vždy jej syn. Je autorkou vyše desiatky kníh pre deti, svoju tvorbu uverejňovala aj v časopise Zvonček a Maxík. V deviatom ročníku Panta Rhei Awards sa jej kniha Zvieratká z abecedy umiestnila v kategórii Slovenská detská kniha roka 2017 na 2.mieste. V súčasnosti je nominovaná v kategórii Slovenská spisovateľka roka 2022. |
Predchádzajúce články
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli
Powered by Facebook Comments