Prečo píšem:
Lebo ma to napĺňa. Po skončení štúdia geografie vo Frankfurte nad Mohanom som hľadala prácu, ktorá by mi dávala pocit, že robím niečo naozaj zmysluplné. Čírou náhodu sa mi takú aj podarilo nájsť a niekoľko nasledujúcich rokov som pracovala na tiesňovej linke jednej z najväčších nemeckých poisťovní. Preberala som hovory často celkom zúfalých ľudí, ktorí sa zranili alebo ochoreli v zahraničí. Keď zazvonil telefón, nikdy som nevedela, čo ma čaká. Volá nemocnica, že majú na urgente nášho poistenca a potrebujú potvrdenie, že uhradíme operáciu na ktorú ho už pripravujú? Volá sám klient, ktorý len potreboval v USA poradiť zaplatiteľného lekára, alebo volajú pozostalí, aby som im pomohla vyriešiť transport zosnulého naspäť do Nemecka? Každý hovor so sebou prinášal adrenalín, na ktorý sa nedalo zvyknúť. Táto práca bola emocionálne veľmi vyčerpávajúca, ale napĺňala ma. Mala som pocit, že dokážem tým ľuďom naozaj pomôcť vo chvíli, keď to potrebovali a ich vďačnosť ma dojímala. Na oddych a relax mi v tej dobe najviac pomáhalo moje hobby – písanie, ktoré ma zásobovalo pozitívnou energiou. Fascinovalo ma viesť životy mojich knižných postáv tým smerom, akým som chcela. Neskôr sa zmenili pracovné pozície v mojom zamestnaní a ja som prešla na iné, lepšie platené miesto, na ktoré som sa sprvu tešila, lebo nielenže nebolo emocionálne vyčerpávajúce, ale aj lepšie platené. Rýchlo som však zistila, že ma nová pracovná pozícia nenapĺňa. Keďže ale každý z nás musí platiť účty, zostala som na tomto mieste ešte niekoľko ďalších rokov a hľadala iné možnosti sebarealizácie. V zásuvke som mala už prvý dokončený román, ktorý čítalo niekoľko mojich priateľov a rozhodla som sa veriť tomu, že šťastie praje odvážnym a skúsiť šťastie ako autorka.
Čo píšem:
Píšem príbehy zo života s romantickou zápletkou. Sú to príbehy ľudí, ktorí sú ako ty a ja, majú podobné, alebo niekedy aj oveľa horšie problémy. Sú zasadené do prostredia Frankfurtu, kde žijem, lebo som zástankyňou mienky, že človek by mal písať o tom, čo pozná. A tak sa snažím priblížiť v knihách čitateľom a čitateľkám mestá alebo miesta, ktoré sama dobre poznám, alebo som ich navštívila. Snažím sa im predstaviť toto mesto a jeho históriu trochu iným spôsobom.
Kedy píšem:
Môj najobľúbenejší čas na písanie je v noci, keď stíchne celý dom aj mesto za mojimi oknami. Nepočujem už vzlietať alebo pristávať lietadlá, ani zvonenie električky. Vtedy sa mi darí najlepšie ponoriť do príbehu, na ktorom práve pracujem a počuť hlas mojich postáv. Mám veľký stôl za ktorým píšem a na ktorom je stále neporiadok, nech ho upratujem hoci aj trikrát denne a svoje veľké farebné kreslo, kde vydržím sedieť niekoľko hodín vkuse a tvoriť príbeh, ktorý mi práve beží pred očami ako film. A keď ho dokončím, tak je mi tak trochu smutno, ako keby som sa na frankfurtskom letisku práve lúčila s priateľmi.
| Hana Repová (* 3. máj 1980, Trenčín) je slovenská autorka žijúca v zahraničí. Jej spoločenské romány s romantickou zápletkou sa odohrávajú vo Frankfurte, kde momentálne žije. Debutovala románom Boh plače potichu a nasledovali romány ako Ak mi dovolíš, Ak mi odpustíš a Pravda o nás dvoch. Medzi jej najaktuálnejšie knihy patrí súrodenecká séria pod názvom Súkromné problémy a román Nestrať mapu k môjmu srdcu. Jej knihy si rýchlo získali priazeň čitateliek, ktorá jej tento rok priniesla nomináciu na Panta Rhei Awards v kategórii Slovenská spisovateľka roka 2022. Jej knihy sú momentálne prekladané do češtiny aj nemčiny. Vraj neznáša raňajky v posteli a prekvapenia a miluje vôňu orgovánu. |
Predchádzajúce články
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments