Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár

A kto iný by už mal písať, ak nie Kalamár? Keď som chcel v roku 2010 vydať svoju druhú básnickú zbierku, oslovil som mailom svoju budúcu vydavateľku a ona rozmýšľala, kto si z nej robí srandu. Lebo insitnejší pseudonym pre básnika, ako Kalamár si ani nevedela predstaviť. A keď zistila, že to nie je pseudonym, tak okamžite povedala, že mi ju vydá.

Takže prečo píšem? Lebo ma to baví. A ešte viac ma baví, keď to niekoho baví čítať. Neoslovil som masy, nestal som sa svetoznámym, ale vždy ma poteší, keď niekoho poteším. Ako napríklad včera, keď nám stolár doviezol prelakovaný stolík a hneď vo dverách spustil: Pán Kalamár, vy ani netušíte, akú ste nám s tou knihou, čo ste mi minule dali urobili radosť! Moja sedemdesiatpäťročná mama si z nej stále číta a niekoľkokrát denne dobehne za mnou a povie – toto ti musím prečítať – a potom sa na tom spolu smejeme.
Druhým, ktorý ma neskutočne potešil bol študent Evanjelického lýcea v Prahe, ktorý si chcel kúpiť moju zbierku aforizmov a mal málo peňazí. Koľko máš? – opýtal som sa ho. Stovku – povedal. Tak tu ju máš za stovku. To vážne? – a rozžiaril sa ako prvý jarný deň. Áno, povedal som, lebo si ochotný dať za ňu všetko čo máš a to je oveľa viac, ako je jej plná cena. A predvčerom som mal besedu so škôlkármi. Troj až päťročnými deťmi. A jeden chlapček sa ma opýtal: Sú v knihách aj nejaké zázraky? Sú v nich všetky zázraky – odpovedal som mu.
Tak preto.

Ako píšem? Spontánne a veľmi nad tým nepremýšľam. Jednoducho keď príde potreba dať niečo na papier, teda vlastne do notebooku, tak to tam dám. Píšem ešte aj perom, ale iba poznámky, niečo, čo nechcem zabudnúť. Lebo čo si nezapíšem, to skoro vždy nenávratne zabudnem. Aforizmy píšem spontánne, väčšinou inšpirovaný aktuálnym dianím, alebo podnetmi. Básne skôr ako náladovo-pocitové, takmer výhradne večer. A najlepšie nápady dostávam pod studenou sprchou, ktorú si vždy dávam na záver očisty a vtedy vybieham mokrý zo sprchy a rýchlo zapisujem. A moja žena vie, že vtedy na mňa nemá hovoriť.
Prózu píšem najradšej pololežiac so slúchadlami na ušiach a s mojimi obľúbenými Pink Floyd.
Tú prvú – Pivo u Chárona – som skoro celú napísal počas trojtýždňového pobytu v kúpeľoch, ale samozrejme aj vďaka pripraveným poznámkam.
Pri písaní prózy je zvlášť fascinujúci stav akéhosi tranzu, keď prestane fungovať čas a priestor a autor splynie s príbehom, dopíše kapitolu a zistí, že sú štyri hodiny ráno, ide si ľahnúť do postele a ako zaspáva, prebehne mu hlavou ďalšia kapitola, alebo jej časť, vyskakuje z postele a uteká ďalej písať…
A hlavne – píšem rád, teda s radosťou. To som už zistil, že pocity, ktoré má autor pri písaní sa skoro vždy prenesú aj na čitateľov. Čiže ak ho písanie nebaví a musí sa doň nútiť, bude sa to aj ťažkopádne čítať.

A to som už vlastne napísal aj kedy a kde píšem. Aforizmy kedykoľvek – často aj v noci vyskakujem z postele a idem si zapísať. Poéziu večer na gauči a prózu – najlepšie v tom bezčasovom a bezpriestorovom pásme, kedy ma príbeh celkom pohltí.

Predchádzajúce články

Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments