Písať som začala vďaka súhre okolností. Keď sa pred tromi rokmi v dôsledku koronakrízy svet behom pár týždňov uzavrel, bolo odrazu priveľa času na – nič. Niektorí ľudia tvrdili, že kríza môže byť aj príležitosťou, len ju treba správne uchopiť. Skúsila som to. Už dlhšiu dobu som nosila v hlave myšlienku spracovať nejakým spôsobom vnemy a spomienky z vyše dvadsaťročných ciest po mojom milovanom Oriente. A tak sa začala rodiť prvá kniha, ktorej protagonista bol odrazu vrhnutý do víru nečakaných udalostí a pre ktorého sa nová situácia, tak ako pre mnohých z nás v tej dobe, stala výzvou i príležitosťou. Písanie pre mňa v tom čase predstavovalo určitý druh psychohygieny a núkalo možnosť aspoň na chvíľu zabudnúť na ťaživú realitu. Postupom času sa ale tieto terapeutické úniky do virtuálneho sveta zmenili na novú dimenziu môjho života. Prostredníctvom postáv som mohla myslieť si, hovoriť, konať a žiť ako mnohí ľudkovia, ktorí sa narodili len v mojej fantázii. Paralelný svet bez čiernych dier a obskúrnych fyzikálnych vzorcov. Kniha síce vyšla už v „dobe mierovej“, ale už dávno pred tým, než šli podklady do tlačiarne, mi bolo jasné, že chcem v písaní pokračovať. V týchto dňoch finišujem s rukopisom druhej knihy, ktorú by som bola napísala, aj keby mala jediného čitateľa. Dokonca aj sama pre seba.
Píšem vtedy, keď ma moji hrdinovia takpovediac pozvú na návštevu. Nedokážem si príbeh a charaktery prvoplánovo vymýšľať. V hrubých obrysoch áno – kto je kto, aké budú základné dejové línie a hlavná zápletka, ale ten tmel, čo všetko zlepí tak, aby to nielen držalo pokope, ale aj malo hlavu a pätu, to sa musí narodiť priamo „na pľaci“. Viac než autorka si pripadám ako režisérka, ktorá má predstavu o výslednej podobe, ale tvorí ju spolu s postavami. Prisadnem si k nim, dívam sa, čo robia, počúvam, čo hovoria, vnímam ich grimasy, čítam im myšlienky, občas im do toho aj trochu kecám, vidím to celé pred sebou ako v divadle na skúške, niekedy to sadne na prvý šup a niekedy to škrípe. A potom už len dám na papier (teda do wordu) všetko to, čo som počula, videla a zažila.
Občas zachytím niečo, čo s mojím príbehom na prvý pohľad vôbec nesúvisí – náhodné slovo na ulici, fotku na internete, reprodukciu obrazu, nejaký zvuk –, a v tom momente vo mne niečo cinkne a zrodí sa asociácia, nová postava, iná zápletka. Možno je to kanál, na ktorom vysielajú múzy, neviem, ale kvitujem, že v poslednej dobe sa mi darí stále častejšie naladiť vysielaciu frekvenciu.
Píšem stále na rovnakom mieste, v obrovskom pohodlnom ušiaku. Je už hodne vysedený, myslím, že moje literárne myšlienky presakujú cezo mňa do jeho výplne a odtláčajú sa v nej. Zatiaľ ho nechcem dať prečalúniť – len nech sa tam všetky postavičky natlačia, potisnú, objímu, trebárs aj pobijú o svoje miesto pod poťahom. Mne je fajn, keď sa do tej dolinky usadím a pomechrím v nej. Možno posledná kniha, ktorú napíšem, bude o zázračnom kresle, ktoré v sebe ukrývalo mnoho iných kníh.
|
Vladimíra Kmečová, nar.1972, debutovala titulom Bahadurovo dedičstvo (2022), prvým zo série orientálnych fantasy-dobrodružných príbehov, aktuálne pripravuje vydanie druhej časti pod názvom Vodná kniha (sept. 2023). Milovníčka dlhých ciest za hranice všedných dní, Wagnera, Hesseho, talianskej kávy, gréckej Apelie, thajských masáží a teplého mora, duša ukotvená v minulosti. Osobné krédo: Stať sa labužníkom života je makačka. |
Predchádzajúce články
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments