Prečo, ako a kde píšem

Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem

By Sieťovka
14. apríla 2023

Že prečo píšem? Asi to súvisí s tým, že knihy milujem. Už od detstva. Myslím, že každý spisovateľ bol najprv čitateľom – a ja som bola vášnivou čitateľkou, ktorá stále chodila do knižnice – na prázdniny som si požičiavala aj 50 kníh! (Školská knižnica bola cez leto zatvorená a knihovníčka, ktorá mala 20 rokov a bolo to jej prvé miesto, mi to vždy dovolila. Iba sa zasmiala, že dá na dvere nápis: Knižnica sa presťahovala ku Džerengovcom. Všetky novinky som mala prvá a keďže som si robila pioniersky odznak Mladý knihovník, mohla som stráviť v knižnici oveľa viac času ako ostatní.)

Dodnes si pamätám ten pocit úžasu, keď som ležala v strede izby na zemi, hodila tašku do kúta a dala sa unášať či už na plti po Mississipi s Huckleberry Finnom alebo putovala po zamrznutej rieke s Lastovičkami a Amazonkami. Plakala som, smiala sa, vzlykala, zamilovávala sa… vždy som sa stávala práve tou postavou, ktorá bola hlavným hrdinom. Wau, vravela som si, aj ja by som niečo také raz chcela dokázať… pohnúť ľudí k slzám, smiechu, zamysleniu. Myslela som si však, že spisovateľmi sa stávajú len starí bradatí ujovia v Amerike. Moje prvé pokusy vznikli však už vtedy – a stála za nimi milá teta knihovníčka, ktorá ma povzbudzovala k napísaniu prvých poviedok. Posielala ich do všelijakých súťaží a aj keď som nikdy nevyhrala, ostal vo mne pocit, že by som dokázala písať. Na vysokej škole som si vytvárala príbehy len v hlave – popri dennom štúdiu a dennej práci letušky som nemala času nazvyš, no vedela som, že raz to určite skúsim. Po skončení univerzity som začala manželovi rozprávať, že raz budem spisovateľkou a on, ako muž činu, povedal, nech mi mama pošle môj starý písací stroj Consulku – ja som dokonca aj maturovala zo strojopisu, čo dnes vysoko oceňujem. Začala som písať, no nič som nestíhala dokončiť – zdalo sa mi, že nemám čas. Až keď sa mi narodili deti som paradoxne zistila, čo je naozaj nestíhať a pochopila vzácnosť času. Ak som si predtým myslela, že potrebujem na tvorbu pokoj a pohodu a múza ma musí poriadne kopnúť, zrazu som svoj život videla pred sebou ako rovnú čiaru: teraz sa starám o deti, potom príde puberta, potom sa budem starať o rodičov, potom o vnúčatá a potom sa už budú starať o mňa. A buď si sadnem na zadok a vysedím tú knihu, alebo sa prestanem tváriť a rozprávať o tom, že ju chcem napísať.

Čas na písanie? Hehe… pri 4 deťoch a 6 iných zvieratách musíte vychádzať z toho, čo máte: takže už som písala naozaj na rôznych miestach: v pôrodnici, na lúke pri rieke, v autoservise pri výmene gúm, ale aj v obývačke pri telke, keď mi deti skákali po hlave. Unikla som do svojho sveta v hlave a to ostatné v rámci normy ignorovala.

Píše sa mi veľmi dobre skoro ráno – keď je ešte celý byt tichý. Dnes sú deti veľké, ale viete, ako sa hovorí – malé deti vám nedajú spať, veľké deti vám nedajú žiť. Takže stále sa čosi deje a treba riešiť, a ak by som si nevyhradila čas na písanie, tak by som nič nenapísala. Už dávno sa skončilo čakanie na múzu, jednoducho sadnem a píšem.

Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, mať vlastnú izbu, čo sa mi zatiaľ nikdy v živote nepodarilo. (Vyrastala som s 2 sestrami v jednej izbe, potom prišiel internát, kde sme jeden rok boli aj 5, potom mali prednosť deti). Zavrela by som dvere, mala písací stôl, kde by som si mohla nechať rozložené papiere, stroj, poznámky… takto píšem v kuchyňoobývačke na gauči s nohami vyloženými na nízkom stolíku, vankúšom za krížmi a s prenosným stolíkom na stehnách) a vždy, niekedy aj viackrát za deň, musím svoje pakšamenty spratať. Ale nevadí. Možno sa mi raz sen o vlastnej pracovni splní, a možno aj nie. Viem však, že písať určite neprestanem. Keď dokončím knihu, chvíľu mám písania dosť, teším sa na to, že vyleziem medzi čitateľov a svojich kolegov. Lebo písanie je síce sloboda duše, ale otroctvo tela a ja, keďže som extrovertný introvert, síce potrebujem svoj čas osamote, ale zároveň aj medzi ľuďmi.

Petra Džerengová – Narodila sa v Košiciach, 3. 3. 1972, od 18-tich žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, obchodnú fakultu. Počas štúdia pracovala 5 rokov ako letuška. Po škole nastúpila do STV, kde pracovala niekoľko rokov ako redaktorka, moderátorka a scenáristka v zahraničnom spravodajstve.
Je úspešnou autorkou viacerých kníh pre dospelých i deti, za predaj ktorých dostala niekoľkokrát zlatú a platinovú knihu. Mnohé jej tituly vyšli aj v zahraničí. V roku 2010 vstúpila do komunálnej politiky, 8 rokov bola poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Bratislave – Karlovej Vsi, v rokoch
2011 – 2014 zastávala post viceprimátorky Bratislavy. V rokoch 2013 – 2020 bola spolumajiteľkou vydavateľstva pre deti a mládež Verbarium.
Má štyri deti (na obrázku). Vo voľnom čase rada číta, behá, bicykluje a učí sa cudzie reči (dohovorí sa šiestimi jazykmi).

Foto: Archív autorky

Predchádzajúce články

Kristína Baluchová, Lukáš Cabala, Peter Kijaba, Ondej Kalamár, Dana Hlavatá, Matúš Mahút, Beata Balogová, Zuzana Šedá, Hana Repová, Lívia Hlavačková, Jana Plauchová, Balla, Lucia Lackovičová, Tina Van der Holland, Ján Gálik, Alexander J. Kenji, Veronika Homolová Tothová, Jana Micenková, Vanda Rozenbergová, Martin Kasarda, Daniela Kapitáňová, Daniel Hevier, Márius Kopcsay

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30