Prečo, ako a kde píšem

Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem

By Sieťovka
7. júla 2023

Prečo píšem?

Je to vnútorný pretlak. Námet či dokonca celý príbeh sa rodí v hlave a strašne túži sa dostať na papier. Platí to pre literárne diela ale aj pre články a knihy vedecké, odborné či proste publicistické. Väčšinou sa neuspokojím prv, než sú myšlienky naozaj dané na papier či dnes skôr na obrazovku počítača. Osobitne sa ale píšu básne. Tie si vyžadujú špecifickú náladu. Teda depresiu, smútok a sklamanie. A najväčším podnetom je vždy nešťastná láska. Takže ani neviem, či vlastne básne píšem rád. Našťastie som ich už dlho nepísal, takže to znamená, že môj život v posledných rokoch bol v zásade vyrovnaný a pokojný. Ak sa sústredíme viac na beletriu, tak mojím najvýznamnejším dielom je román „Obrancovia Liptova“, ktorý vydalo v decembri roku 2021 známe vydavateľstvo Hydra. Rukopis mal takmer tisíc strán a bol výsledkom viacerých motivácií a súhrnu okolností. Už dávnejšie som sa zaoberal myšlienkou napísať také fantasy dielo, v ktorom by síce bola prítomná mágia a fantastické bytosti, no spoločenské a politické vzťahy by boli realistické a hrdinovia by aj realisticky konali a správali. Len som na to nemal nikdy čas. Nečakane mi ho poskytla covidová pandémia, keď som nemohol nikam chodiť von, spoločenské vzťahy boli silne obmedzené a všetky verejné podujatia zakázané. K potrebe napísať niečo beletristické a z môjho pohľadu oddychové možno prispel aj nedobrý zdravotný stav počas roku 2019, v dôsledku ktorého som sa asi potreboval „vypísať“ zo stresu a negatívnych emócií.

Kedy píšem?

Keď mám chuť a súčasne čas. Píšem rád a baví ma to, ale našťastie nemám písanie, tobôž beletrie, ako povinnosť alebo ako niečo, čo ma živí. Nijako sa do písanie preto nenútim. Nemusím. Viem si to vychutnať. Najľahšie sa mi píše medzi takou siedmou až desiatou hodinou rán a potom večer – medzi deviatou a dvanástou. Ak sa do niečoho zažeriem, som schopný stráviť písaním celý víkend – od piatkového poobedia až po nedeľný večer. Sobota, nedeľa, 12 hodín za klávesnicou, čo je prerušené len krátkym spánkom, cvičením a rekreačným behom. Kondička musí byť. Takto za víkend dokážem napísať aj 40 strán. Treba ale povedať, že niektoré diela dozrievali vo vlastnej predstavivosti celé roky. Ak som sa však v nejaký moment rozhodol ich skutočne napísať, tak som to dokázal relatívne rýchlo. Nie som typ autora, čo píše nejaké konkrétne dielo roky, respektíve s dlhými prestávkami. Ak písanie preruším, tak už sa k danému textu obyčajne nevrátim – akoby som ho vnútorne považoval za nehodný dokončenia, ako som v písaní nepokračoval. Takto mám „uložené“ rukopisy dvoch fantastických románov. Oba som prestal písať okolo stej strany. Už ich asi nedokončím.

Ako píšem?

Ani neviem. Väčšinou rýchlo a veľa. Ak sa mi efektívne písanie nedarí, nechám to a ten čas strávim inou aktivitou. Vo vhodnom okamihu sa k písaniu vrátim. Texty si musím po sebe revidovať, keď som v tranze, síce píšem rýchlo, ale s preklepmi. V skutočnosti ale písanie nie je len ťukanie do klávesnice. Je to spriadanie nite príbehu, alebo reťazca tvrdení a argumentov v mysli. A tento proces môže prebiehať hocikedy a hocikde. Priatelia si obyčajne všimnú, že vtedy mám neprítomný pohľad, zasnený úsmev, klepem prstami po stole alebo sa dokola prechádzam po miestnosti. Takéto myšlienky však musím zachytiť na papier (alebo akési povytŕhané papieriky) v podobe krátkych poznámok – a potom vo voľnom čase spracovať do súvislého textu.

Kde píšem?

Ja viem, mnoho autorov tvrdí, že sa im píše najlepšie v kaviarňach, na rôznych sústredeniach literátov, kdesi na samote v horách alebo na záhrade. Mne sa píše najlepšie doma vo vlastnej pracovni na starom počítači s vŕzgajúcou klávesnicou. Mám k dispozícii vlastnú knižnicu a pripojenie na internet. Musím priznať, že najradšej som pri tom v ľahkom pyžame, čo je dané asi aj dobou, kedy najčastejšie píšem, a pijem pri tom veľa čierneho čaju. Niektorí autori tvrdia, že musia pri písaní piť alkohol a fajčiť, ale môj prípad to nie je.

Daniel Šmihula – bratislavský rodák (* 1972), ktorý od detstva rád a veľa čítal a to ho priviedlo aj k prvým literárnym a publicistickým pokusom. Po absolvovaní matematického gymnázia (známá to GAMČA) v rýchlom slede vyštudoval medicínu a právo na Komenského univerzite. Od roku 2001 sa asi najviac venuje medzinárodným vzťahom, právu a diplomacii. V roku 2008 získal doktorát z európskeho práva na Viedenskej univerzite, v roku 2014 docentúru z právnej teórie a dejín a dlhodobo pôsobil v Bruseli a Tokiu, čo si spestroval aj akademickou činnosťou. Popri rozsiahlej vedeckej a odbornej spisbe napísal viacero poviedok a básní. V roku 2016 mu vyšla zbierka osobnej poetickej lyriky Jesenné mesto a v roku 2021 fantasy román Obrancovia Liptova, ktorý bol napísaný počas covidovej izolácie v Japonsku. V hlave by boli námety aj na ďalšie hrubé fantasy romány, ale času – tej vzácnej komodity – je nedostatok.

Foto: Pavol Demeš

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31