Prečo, ako a kde píšem

Mária Streicherová – O písaní

By Sieťovka
30. apríla 2023

Úplne vždy a úplne všade. Roje slov sa roja z môjho vnútra, naliehavo obťažujú myseľ, aby si ich všimla a zaznamenala. Vo vybičovaných okolnostiach, kedy nemôžem písať, ich chvíľu omieľam v sebe a zabudnem. Zabudnutých je možno rovnaké množstvo, ako zapísaných.

Je jedno, či píšem, poéziu, prózu, fotím, tvorím výtvarno, varím, pečiem, šijem, sadím stromy či zemiaky. Iba dávam von, čo sa zrodí medzi srdcodušou a hlavou, pocitovo aj v iných častiach môjho súcna.

Pár desaťročí som prúd voľnej tvorivosti dusila, lebo, bolo treba niečím sa živiť, tvorivosť však tryskala aj do mojej vtedajšej práce.

Vďaka povzbudzovateľov z radov fejsbúkových priateľov som začala vyťahovať na svetlo božie moje prvotiny z rokov 1971 – 1975, plniť svoju nástenku i komentáre tým, čo chcelo byť zo mňa povedané i čítané.

V roku 2010 som na vlastné náklady vydala prvotinu, S vyše päťdesiatkou na krku, ku ktorej mám po rokoch mnoho pripomienok, vrátane prepotrebných druhých korektúr, kvôli operácii som ich nestihla. Vydavateľ Daliprint ma potešil, že ju vydal, ale v reedícii chce prvotina druhotnú úpravu.

Ďalej som vydávanie kníh neriešila. Viac ma baví písať, tvoriť, ako zaoberať sa technickou stránkou hníhtvorenia. Nebránim sa možným vydavateľským počinom.

Do roku 2015 som básne i nebásne publikovala na svojom webe, basne.atelierzun.com, potom už len na fejsbúku /som tam od roku 2008/. Uverejňujem ich na svojom osobnom profile alebo v skupine Ne/zabudnuté slová, ktorú som založila a vediem desiatym rokom. Fejsbúk ma prijal pred pätnástimi rokmi, obohatil môj život o mnohých ľudí, ktorých by som inak nestretla. V skupine Ne/zabudnuté slová sa zozbieralo sa mnoho slovného i etnograficky zaujímavého materiálu, svojou činnosťou podnietila vznik ďaľších podobných skupín a aktivít na FB i mimo neho. Vytvorila priestor, aby ľudia spolu hovorili, aj o slove ako takom. Nad všetkým tým cítiť čosi, čo nás spája, najdôležitejší dôvod, prečo ju stále vediem. Nebyť fejsbúku, možno stále píšem do šuflíka, ako pred polstoročím.

Básne, fotobásne, aforizmy, črty, dumky prozaické si našli svojich čitateľov. Teší ma, že triafajú na citlivé strunky.

V roku 2020 mi v elektronickej podobe, v Greenie knižnici, vyšla kniha Deň nik, denný súpis pocitov a dejov z pohľadu seniorky počas karanténnej izolácie doma, s troškou humoru, sem-tam pretkaný veršami tak, ako ich diktoval život.

Písanie a tvorenie sú moja reč, zarovno materinskou. Je vo mne potreba zdieľať pocity, city, prežité i prežuté, tvorením. Básne, písané slovo, nemá bloky ani trému. Komunikuje zo mňa spontánne a uvoľnene, tryská, hovorí milo i tvrdo, pohladká i prefacká, vypráva cezeň moja duša. Duša vytvára vlastné konštrukcie písaného slova, ktoré si rada necháva mnou prečítať. Je pre ňu dôležité posolstvo slovom i zvukom, rytmom napísaného,

Ceny? Nezbieram, ale potešili. Vážim si ich všetky. Teší ma, keď moje slová rezonujú v dušiach čitateľov.

Som veľmi vďačná mojim učiteľom a profesorom slovenčiny i literatúry, pánovi učiteľovi Jankovi Útlemu z bojnickej ZDŠ, pánovi profesorovi Liborovi Králikovi st. z prievidzského gymnázia. Ich výchova doteraz robí môjmu písaniu technické zázemie.

Inšpirácie? Narodila som sa do krásneho chotára, v krásnej krajine na úžasnej planéte. Nežilo sa nám ľahko. Moji rodičia i prarodičia sa mi postarali o živú vodu, ňou napájam svoju dušu i tvorbu. Okrem písania fotím, tvorím, momentálne štrikovaním a kriesim dedovizeň. Mám občasné pocity, že fotením, štrikovaním či okopávaním píšem báseň a básňou fotím alebo hýbem hmotou.

K otázke ako píšem, prikladám svoje slová z roku 2010:

Ako píšem básne? Ako keď oberám čerešne. Môžem ich oberať, napríklad, iba zo zeme. Čerešne bližšie k zemi sú šťavnaté, ale nie veľmi červené. Môžem ich oberať aj vysoko v korune. Stojac na hojdavom rebríku, dočahujem tie najtmavšie. Sú čiernočervené – ako horúce uhlíky – a chutia božsky! Tak píšem básne. Ako keď oberám čerešne. Vyberám tie najzrelšie a s rozkošou si ich vkladám do úst. Rozhryznem. Chvíľočku som opojená z ich šťavnatej sladkej miazgy, ako som opojená z momentálnej šťavnatej chuti každého nápadu niečo napísať. Vypľujem kôstku ako nekonzumovateľné všeličo, čo sa primoce k písaniu.

Že kde som nabrala zrazu toľko „šťavnatých čerešní?“ Starala som sa s láskou o svoj sad. Milovala som ho, kam mi až moja pamäť dosiahne: Veľké obrovské stromy s korunami v nebi. Spodnými konármi sa dotýkali zeme. Občas mi láskavo dovolili odhrnúť konáre a vojsť do ich tajnej kruhovej izbietky okolo kmeňa. Mamka mi ju, ešte ako malinkej dievčinke, zariadila hajkou. S ňou bol pocit z týchto majestátnych stromov dokonalý! Hajka… Neviete, čo to je? Zobrala strapovú plachtu, v ktorej nosila batohy sena alebo suchého lístia, preložila ju cezpoly a uviazala na hrubší konár. Iba tak vysoko, aby som si mohla do nej sadnúť alebo ľahnúť a hojdať sa. Moja čerešňová slasť bola dokonalá! Hojdala som sa v hajke, sem tam schrumkala nejakú čerešňu… Po očku a so strachom som sledovala mamu, ktorá oberala čerešne vysoko v korune, takmer na nebi. Konáre držali zodpovedne vysokánsky rebrík, pohojdávali ho aj s mamou. Na rebríku bol dreveným háčikom zavesený košík. Oberala. Občas si do úst hodila nejakú z tých „uhlíkových“ čerešní. Boli to časy najúžasnejších inšpirácií, aké vôbec môže človek zažiť! Jedinečné zážitky z toho času využívam dodnes.

Prečo píšem až teraz? Kde som bola celé tie desaťročia? Od mala som sa bála výšok. Nebola by som vyliezla na ten vysokánsky rebrík za nič na svete! A „uhlíky“ rastú a dozrievajú iba na najvyšších konároch. Pri nebesiach. Trvalo mi celé roky, kým som sa prestala báť. A nielen vysokých rebríkov. Zistila som, že odtiaľ zhora je pohľad dolu na svet úžasný. A hlavne – rastú tam tie najšťavnatejšie čerešne.

Mária Streicherová , nar. 1956, v súčasnosti v penzii. Pracovala v oblasti kultúry, reklamy, public relations a v oblasti osobnostného poradenstva. Získala ocenenia za poéziu v celoslovenských súťažiach a prehliadkach Literárna Ilava, Poetický Púchov, Prehliadka v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby JDS, Tohoročné ocenenie, Hlavná cena na celoslovenskej súťaži Poetický Púchov 2023.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30