Prečo, ako a kde píšem

Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…

By Sieťovka
23. apríla 2023

K tejto ankete na sietovka.sk som sa dostala náhodou cez môj blog…blog sa volal „Bratře…“ a k textu patrila fotka Winnetua a Old Shatterhanda ako spečaťujú svoje bratstvo vlastnou krvou. Blog ale nebol o nich…bol o mojom staršom bratovi, ktorý náhle odišiel „do večných lovíšť“ v posledný marcový týždeň a ja som sa z tejto bolesti potrebovala „vypísať“…

A táto potreba „vypísať sa“ je v podstate aj dôvodom, prečo sa zo mňa stala blogerka a spisovateľka. V apríli 2011 som nasledovala svojho manžela, britského architekta, do Saudskej Arábie. Táto krajina bola vtedy podstatne iná ako dnes – nevydávali sa turistické víza, ženy nesmeli šoférovať, museli sme nosiť abáje, také dlhé čierne „ponďoly“, ako tomuto typu oblečenia hovorila moja mama, a „mutawovia“, členovia saudskej mravnostnej a náboženskej polície, po nás na ulici jačali „Cover your hair!“ Slovensko tu nemalo ambasádu a Slovákov dokopy nás bolo možno päťdesiat, väčšinou manželiek cudzincov podobne ako ja alebo špecializované zdravotné sestry a fyzioterapeutky. Všetko sa zatváralo päťkrát denne v čase modlitby, nikto nikam nechodil v dohodnutom čase a všetci len sľubovali, používajúc najobľúbenejšiu miestnu frázu „Bukra, bukra, Insallah!“ – „Zajtra, zajtra, ak Allah dá…“ A do tohto pomalého lenivého životného štýlu, znásobeného bežne štyridsaťstupňovými horúčavami, som vpadla ja, mimoriadne dobre organizovaná a akčná Slovenka – mimochodom, nikto z miestnych absolútne netušil, že niekde na svete nejaké Slovensko vôbec existuje…

A tak, aby som to celé prežila, neostávalo mi nič iné, len sa zo všetkých tých tamojších zážitkov jednoducho „vypísať“. Začala som blogmi a mnohé z nich boli pre čitateľov na Slovensku mimoriadne zaujímavé, keďže väčšina Slovákov nemala ani len šajnu, ako sa v tejto krajine žije. Niektoré boli aj celkom zábavné, ako napríklad blog „Ako sa o mňa pokúšal infarkt pri otvorení bankového účtu v Saudi…“– teda, zábavné sa mi zdajú teraz, kedy som sa po pätnástich rokoch života v zahraničí vrátila na Slovensko a infarktových situácií zažívam neúrekom aj tu…

V roku 2013 mi vyšiel prvý román o živote slovenskej a českej komunity v Saudi a neskôr, keď už som vedela o krajine viacej ( žili sme tam šesť rokov a celú dobu som súkromne učila angličtinu v bohatých saudských rodinách ), tak pribudli cestopisy, cestovateľské memoáre, a naposledy som sa doslova „vyřádila“ pri detektívnej trilógii, kde som s radosťou vraždila saudských princov – inak, kto ste ešte neskúsili písanie detektívok, vrelo odporúčam, podľa mňa neexistuje lepší spôsob ako zabrániť „Alzheimerovi“ aby sa usadil vo vašej hlave, keďže musíte tak kombinovať a logicky uvažovať, že to jednoducho nehrozí…

Píšem večer v posteli pred spaním v hlave…som nočná sova a chodím spávať neskoro a až potom niekedy v priebehu dňa súkam kapitoly do laptopu. Keď sa niečo udeje, tak reagujem hneď a napíšem blog a potom sa zase vrátim ku knihe. Vždy mám nejakú rozpísanú…niektoré trvajú dlhšie, niektoré kratšie, ale vždy, keď mám už text v hlave, pociťujem neuveriteľné nutkanie „zbaviť sa ho“ a napísať ho. Poznámky si robím zriedka, maximálne dátumy alebo mená, aby som ich nepoplietla. Takisto zriedka opravujem…robím len to, čomu hovorím „čistenie textu“, čo je väčšinou oprava preklepov alebo kde tu nejaká aktualizácia či preštylizovanie nejakej vety. Celý život mi tzv. tretie oko robil môj brat – aj keď nevidiaci, s počítačom bol zadobre. Čítanie textov mu zabezpečovala tzv. plechová huba, ako ju familiárne nazýval a vďaka nej mi vždy „vychytal všetky muchy“ skôr ako text odišiel do redakcie. Knihu, na ktorej aktuálne pracujem, stihol skontrolovať iba z polovice a tak momentálne vôbec netuším, kedy a ako ju dopíšem, ale raz určite hej – stále mám totižto v sebe toho hodne, z čoho sa potrebujem „vypísať“…

Spisovateľka a blogerka Soňa Bulbeck (1961) je známa predovšetkým ako autorka textov s tematikou Blízkeho Východu, kde prežila viac ako osem rokov. Napísala romány Ženy z Rijádu, Z Rijádu do sveta, Vo svete a v Rijáde, čo je trilógia o živote slovenských a českých žien v Saudskej Arábii, humoristický román Denník saudskej manželky, ktorý je paródiou na tzv. „klišé „romány o utlačovaných arabských ženách, román Vyhorená, inšpirovaný skutočným príbehom mladej Slovenky, žijúcej v Londýne, cestopis o Saudskej Arábii Tajomstvo závoja, cestovateľské memoáre z jej putovania po svete Púšť pod oknom, Zaviate pieskom, Púštne srdce, trilógiu detektívnych románov Vraždy v Arábii, Unesená, Prekliata nevesta. Výnimku v jej tvorbe predstavuje kniha Deti z fary, v ktorej formou rozhovorov spracovala životné osudy detí evanjelických farárov v socialistickom Československu – autorka je sama dcérou evanjelického farára. Pre sme.sk a český portál blogosfera.cz napísala stovky blogov. Poskytla množstvo rozhovorov pre rôzne médiá a v roku 2022 RTVS spracovala jej zaujímavý životný osud v dokumentoch Dedovizeň a Generácia. Tri z jej kníh boli preložené do češtiny a vyšli v Česku, ďalšia vyjde v máji a piata v priebehu tohto roka. V roku 2020 po smrti manžela opustila Londýn a žila nejakú dobu v Brne, momentálne žije v Bratislave.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30