Prečo, ako a kde píšem

Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem

By Sieťovka
28. apríla 2023

Najlepšia fáza písania knihy je príprava – vymýšľanie a rešerše. Vtedy chodievam so psom po lese, vo vrecku zápisník s perom a poťahujem nitky zo všetkých strán, kým nemám zápletku aj s postavami. Doma si k tomu googlim nepoznané a zliepam to dohromady, kým to nezačne dávať zmysel. Nakoniec, keď je alchýmia hotová a príbeh má hlavu a pätu, si s chuťou zapnem počítač a premrhávam čas na facebooku a iných kravinách, zatiaľ bez súhlasu notára. Niekedy prokrastinujem tak dokonale, že mi trvá aj mesiac, kým nič nenapíšem. Ale potom zase prídu svetlé dni a nič nenapíšem kľudne aj za popoludnie. Veru tak.

Ale keď sa už do knihy raz zahryznem, tak idem ako buldog. Buldoček. Snažím sa napísať denne aspoň tisíc slov. Čím viac sa blíži deadline (či už od vydavateľa, alebo sa len začiatok nového pracovného projektu v zahraničí), tým viac píšem. Občas sa stane, že napíšem dvadsať-tridsať tisíc slov a potom musím na tri mesiace odcestovať. Po návrate mi neostáva iné, len sa k pokračovaniu zase preprokrastinovať.

Najradšej píšem doma a dopoludnia, keď sú všetci preč. Ale môžem písať aj keď mi za chrbtom hučí full house, ak odo mňa nič nechcú. Veľmi rád mám aj hotelové izby. Tých si pri svojom povolaní užijem až-až. S fľašou rumu a popradskou kávou vedia správne nakopnúť.

Prvé príbehy som si začal písať už na základnej škole, ale až na strednej začali mať serióznu tvár. S kamarátom, terajším kmotrom, sme sedávali na priváte v kotolni, fajčili štartky a snívali o úteku do Ameriky (boli osemdesiate roky). On by v jazzovom klube hrával na klavír (s dymiacou cigaretou v pysku), ja by som sedel v kúte pri okne a ťukal do stroja (s dymiacou atď.) To bola kedysi moja – a zrejme stále je – najsilnejšia motivácia. Živiť sa písaním kníh. Keďže mi však nebolo dopriate talentu písať uveriteľné príbehy bez empirizmu, musel som si to všetko najprv odžiť. Mám za sebou 52 veľmi širokospektrálnych rokov, ktoré by skromnejšiemu človeku vystačili na sedem životov, a pomaly začínam fázu odžitia považovať za úspešne ukončenú. Keďže v práci zarábam dosť veľa, už nie som taký upätý na onú najsilnejšiu motiváciu, takže si písanie užívam viac ako kedysi.

Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby som nemusel písať. Len tak si užívať voľné chvíle, prechádzku s deťmi, zarobené peniaze a zaslúžený čas, bez tej večneprítomnej štvavej otázky v pozadí: Prečo radšej nepíšeš!?

Ján Babarík (1970), dvojnásobný finalista Bagalovej Poviedky, trojnásobný finalista súťaže o detskú poviedku vydavateľstva Perfekt, víťaz Literárnej Senice Laca Novomeského (plus Cena LIC) a Benediktiho literárnej Prievidze. V súťaži Martinus Cena fantázie 2018 získal Cenu poroty, Cenu Béla za najlepší horor a Cenu Bibliotéky. Poviedky publikoval v Pravde, RAKu, rádiách Devín, Litera a Slovensko. Samostatné knihy Pálenie mostov (2013), Jumper (2019), Triplovia (2020), Posledný revenant (2021).

Predchádzajúce články

Súvisiace

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30	31