Prečo, ako a kde píšem

Kristína Brestenská – Prečo píšem

By Sieťovka
25. apríla 2023

Vždy som po písaní podvedome túžila a bola som presvedčená, že to aspoň skúsim. Možno za to mohol fakt, že veľkú časť života som prežila a stále prežívam vo svojom vnútornom svete, a možno som ukladaním slov do wordového dokumentu len potrebovala vykompenzovať, že v reálnom svete toho veľa nenahovorím. Po prvom vydanom titule sa písanie stalo závislosťou, časťou mňa, bez ktorej by som už nebola úplná. Je to psychohygiena a zároveň radosť, únik z reality. Napriek tomu považujem za dôležité nenechať sa knižným svetom úplne pohltiť, vyvažovať autorskú činnosť tou skutočnou prácou, rodinou a priateľmi. Často je to fyzicky a psychicky náročné, no inak by som to ani nechcela. Z času na čas nastane obdobie, kedy moju tvorbu najviac vystihuje slovo prokrastinácia. Nepíšem, lebo potrebujem dočítať knihu, pozrieť si nový seriál na streamovacích platformách, dobehnúť s deťmi zameškané učivo kvôli chorobe, cestovať, maľovať alebo si konečne trochu oddýchnuť a vypustiť aspoň jednu z činností, ktoré musím denne zvládať. Vždy sa nájde dôvod, pre ktorý odsúvam rozpracovaný rukopis.

Samotné písanie u mňa prebieha dosť chaoticky. Nikdy nepíšem chronologicky. Začnem hoc aj v strede príbehu a postupne vpletám a dopĺňam do príbehu kapitolu za kapitolou. Stalo sa, že som najskôr vymyslela záver, a vo finále som ho musela prerobiť, pretože som medzičasom zvrtla príbeh celkom iným smerom. Ak náhodou obsahuje kniha aj retrospektívne pasáže, mám čo robiť, aby som ustriehla logickú a časovú následnosť. Rovnako neorganizovane pristupujem aj k príprave. Historické fakty, reálie, súvislosti či dobovú slovnú zásobu si spisujem po rôznych papierikoch a zošitoch. Keď ich neskôr potrebujem, mám problém ich nájsť a zosumarizovať. Tá najdôležitejšia časť tvorby u mňa prebieha v hlave a najlepšie sa mi o príbehu premýšľa pri nenáročných fyzických aktivitách ako žehlenie, vysávanie či prechádzka v prírode. Niekedy si aj uprostred noci ťukám do mobilu dialógy, pretože som zistila, že spoliehať sa len na vlastnú pamäť sa nevypláca.

Píšem tam, kde mám úplný kľud, aby som sa dokázala vžiť do mojich postáv. V praxi to znamená asi toľko, že sa zavriem večer v spálni, keď deti zaspia. Už som však zopárkrát ťahala so sebou notebook na dovolenku a kradla som si každú voľnú chvíľku – napríklad pri presúvaní autom z miesta na miesto. V takých prípadoch sú neodmysliteľnou výbavou okrem notebooku aj slúchadlá a tá správna hudba. Mimochodom, hudba je veľmi nápomocná pri vykonštruovaní scén v mojej predstave. Každý môj rukopis mal svoju pieseň, ktorú som počúvala do odpadnutia, až kým sa mi pred očami neodvíjal film.

Kristína Brestenská (1986) sa narodila a žije v Nitre. Je vydatá a s manželom vychovávajú dve dcérky. V súčastnosti pracuje v odvetví poisťovníctva pre veľký poisťovací koncern. Debutovala v roku 2018 knihou Grófov syn. Dnes má na konte sedem titulov, ktoré vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Autorsky sa venuje žánrom historická romanca a fantasy.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30