Popri rozprávaní sa s ľuďmi je písanie mojou obľúbenou činnosťou. Písanie používam terapeuticky, keď si potrebujem usporiadať myšlienky, hádžem ich na papier, aby som ich nemusel nosiť v hlave. Bez diára sa ani nepohnem, spisujem si doň povinnosti, lebo mám hroznú pamäť.
Písanie je pre mňa meditáciou, keď sa dokážem na istý čas odpojiť od všetkých vonkajších vplyvov, bzučania mobilu, desiatok okien zapnutých v prehliadači, byť chvíľu osamote a sústrediť sa na slová, dynamiku viet, rytmus a vibe textu. Najťažšie je začať. Veľa práce odvediem bez toho, aby si moje okolie niečo všimlo. Najprv si potrebujem premyslieť, čo chcem povedať, ako príbeh štruktúrovať, vytvoriť si kostru, vymyslieť pointu – až potom dokážem začať. A niekedy ani nezačnem.
Písanie má pre mňa dôležitý spoločenský rozmer. Aj literárny svet je v niečom elitársky, historicky uprednostňoval pohľady a príbehy istej skupiny ľudí z istých krajín a tie ďalšie zneviditeľnil. Oceňujem, že v poslednom čase sa spestruje, som vďačný, že môžem čítať knihu Eleny Lackovej, silné reportáže z Afriky či Ázie, za knihy z Aspektu a že aj v literatúre pre mládež sa objavia postavy s inou rodovou identitou. Neodsudzujem zábavný charakter istej skupiny kníh, no učím sa vnímať významy literatúry v rôznych kontextoch, ako napríklad dokáže posilniť empatiu, povzbudiť, rozdúchať hnev a ako vie byť nebezpečná napríklad pri šírení propagandy, klamstiev, nenávisti.
Zároveň mi je cudzie písanie romantizovať. Je to z môjho pohľadu práca ako každá iná. Ľudia sa mu venujú, lebo v ňom vidia zmysel pre iných ľudí, potrebujú sa v nej zdokonaľovať, cítiť, že sa posúvajú a že niekomu na tej práci záleží.
| Marek Hudec (1990) je publicista, spisovateľ a produkčný. Narodil sa v Nových Zámkoch do dvojjazyčnej rodiny. Žurnalistiku študoval najskôr v Bratislave, neskôr na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobil ako redaktor Denníka SME na oddelení kultúry. Prozaicky debutoval s fantasy knihou Prosté rozprávky (Tatran 2018), ktorá spájala motívy z Dobšinského rozprávok s príbehom queer hrdinu. V roku 2022 mu vyšla nonfiction kniha Uzol (Absynt), ktorá je nominovaná na Cenu René. Okrem písania sa v poslednom období na voľnej nohe zaoberá produkciou v oblasti kultúry a podujatí LGBTI komunity. |
Predchádzajúce články
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments