Prečo, ako a kde píšem

Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!

By Sieťovka
16. júna 2023

Prečo?

Je viac dôvodov, pohnútok prečo píšem a ešte sa aj v čase menia. V detstve som bol malý mudrlant s veľkou fantáziou, ktorý si brával z knižnice aj päť kníh za mesiac. Vtedy mi napadlo, že písať príbehy by ma bavilo a možno by som to aj vedel. Bol z toho zošitový, rukou písaný western, ktorý sa stratil. S pubertou išla literatúra do úzadia. Nie je pre mňa jednoduché sa dlhodobo sústrediť a vytrvať pri jednom projekte. Keď mi však vesmír po tridsiatke, keď som už mal kadečo odžité, prihral job v rakúskom kláštore, kde som mal dosť času, už sa nebolo na čo vyhovárať. Odvtedy s literatúrou zažívam talianske manželstvo. Rozkoš aj trýzeň. Niekedy otváram word dokument aj týždeň, no potom to býva hotová mozgová ejakulácia. Stáva sa, keď mám pretlak nápadov, myšlienok, musím vstať od klávesnice a prechádzam sa po izbe. Parádne si prebehnem závity. Vždy som sa čudoval, prečo spisovatelia nespomenú až fyzickú rozkoš, endorfíny, dopamín, ktoré mozog vyplaví, keď si dobre zapíšete. Blažený pocit, ako po behu alebo inom športe. V poslednom čase, ako správny hypochonder beriem písanie aj ako tréning z obavy pred budúcim Alzheimerom, lebo ma ohromne jeduje, keď si neviem spomenúť na konkrétne slovo, termín, ktorý viem, ale nechce mi naskočiť.

Už si nedávam deadliny, nová kniha je, keď je, ale písať budem, kým to bude možné. Mám veľa koníčkov, ale literatúra je z nich zďaleka najvyššie. Tvoriť je silné. Je to nadstavba, pridaná hodnota v živote, kreatívna sebarealizácia, som vďačný, že mi to je dopriate. S rovnako postihnutým kamarátom sme sa nedávno smiali, že si vlastne píšeme pomníky. Pre istotu rovno pár tisíc kusov strategicky rozložených do rôznych knižníc. Papier vydrží dlho. Snáď nejakí čitatelia na knižky narazia aj o desaťročia a tak tu budeme „strašiť“ aj po smrti ..

Ako?

Téma, zápletka si ma nájde sama. Potom nad ňou rozmýšľam, zaujímam sa, hľadám informácie, rozprávam sa z ľuďmi. Je dôležité jednoducho tomu venovať určité penzum času. Netreba to siliť. Čím viac nad tým rozmýšľate, tým viac príbeh vystupuje do popredia, napadajú vás možnosti posúvania deja, fintičky, kulehy na čitateľa, finesy, zdobíte to, odbáčate, zaraďujete práve zažité, počuté, pochopené, bavíte sa, aj trpíte. Nakoniec to aj tak osekávam na dreň, teraz ma baví písať úsporne. Viac krát som si všimol, že paradoxne viac zaujali pasáže, ktoré som zo seba prácne, sucho krvopotne súkal, ako tie, ktoré som písal ľahko a z pasiou. Rovnako aj pre mňa nepodstatné epizódne postavičky občas nečakane zaujmú. Asi je to v poriadku . Aj na albumoch sa mi málokedy páčia najväčšie hity.

Kde?

Tu je odpoveď jednoznačná. Všetky poviedky, fejtóny aj päť kníh vzniklo v izbe číslo 61, cisterciánskeho kláštora v Dolnom Rakúsku. Nerozumiem, ako môže niekto písať v rušnej kaviarni alebo na cestách. Milujem sedieť v lokáloch aj cestovať, ale vtedy naplno vnímam, debatujem, pozorujem, ochutnávam, užívam. Nasávam naberám, všetko čo sa deje. To si môj mozog pamätá. Na pripomenutie stačia fotografie. Škoda každej minúty na čumenie do notebooku. Na to potrebujem tichý priestor, najlepšie zo zabetónovaným oknom a vypnutým wifi routerom.

Richard Rychtarech (1977) sa narodil v Bánovciach nad Bebravou, vyštudoval masmediálnu komunikáciu. Je prirodzene zvedavý a rád číta. Vyskúšal veľa povolaní – pracoval v obchode, poisťovni, na biofarme vo Švajčiarsku, v záhradníckej firme vo Viedni, aj ako redaktor v časopise. Posledných pätnásť rokov chodí z Bratislavy pracovať a písať do cisterciánskeho kláštora v Dolnom Rakúsku. Je ženatý. Doteraz mu vyšli štyri romány: Tvoja nočná mora, sLOVEnky, Na smrť pekná, Tenká hranica. Na jeseň 2023 by mal výjsť piaty román- Ostblok. Viac informácií na webe rychtarech.com

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31