Prečo, ako a kde píšem

Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka

By Sieťovka
10. mája 2023

Keď som začala chodiť do školy a naučila som sa písať a čítať, pokúšala som sa písať básničky. Vyhlasovala som, že keď budem veľká, budem slávna spisovateľka. Som dávno dospelá a začala som písať až v 57. rokoch. Som príkladom toho, že začať možno kedykoľvek a nikdy nie je neskoro plniť si sny. To, že som na základnej a strednej škole pracovala v redakčnej rade, písala som do časopisu básne, poviedky a ilustrovala som ho, nepokladám za prvotnú tvorbu, pretože som na môj sen – písať knihy a byť slávna, zabudla.

Neskôr, stala som sa učiteľkou a venovala som sa nadaným deťom v literárnej tvorbe, v umeleckom prednese a vo výtvarnej tvorbe v príprave na súťaže. Sen, písať knihy, sa akosi posunul na neskôr. Žiaci mi boli prednejší.

Prvý rukopis, ktorý som poslala do vydavateľstva, mi hneď prijali a vydali. Vtedy som si uvedomila, že chcem v písaní pokračovať. Bolo to niečo ako magnet, ktorý sa na mňa prilepil a nútil ma sadať si k počítaču, ťukať na klávesy a tvoriť. Kniha vyšla po pseudonymom Paulína Dudášová Svodovská, ďalšie knihy vychádzali a vychádzajú pod mojím menom. Všetky sú inšpirované skutočnosťou. Rada počúvam ženy, ktoré mi vyrozprávajú svoje životné príbehy. No rada si vypočujem aj príbeh muža, ak je niečím zaujímavý a nevšedný. Ako prvý/á dostáva hotový rukopis do rúk hlavný/ná protagonista/istka. Či súhlasia s určitými zmenami v texte a ja medzitým čistím rukopis.

Ťažko spočítam hodiny, ktoré som trávila a trávim pri písaní. Je oslobodzujúce byť sama sebe pánom pri tvorbe a modelovaní postáv. Pretvárať ich na svoj obraz, vdychovať im život, pridávať charakteristiky a povahové vlastnosti. Mám skúsenosti, že mi čitateľky píšu a telefonujú, že sa v knihe našli a príbeh je aj ich príbehom, čo ma teší. To sú tie drobné radosti autorov, keď nás pochvália a dajú nám najavo, že sme zbytočne nepísali. Spätná väzba je veľmi dôležitá. Znamená to, že kniha splnila účel. Zastávam názor, že každé dielo by malo byť poučné.

Píšem len cez deň, večer nie, pretože sa dokážem rozrušiť tak, že nespím. Ak sa naplno pustím do písania, celý deň chodím v pyžame a župane a pracujem. To sú takzvané pyžamové dni. Dokážem intenzívne prežívať smutné časti rukopisu a plačem. Pri tým veselých sa smejem. Je to komické, ale ľudské. Zistila som, že city vedia zamávať aj čitateľmi. Tak to má byť. Aj preto siahame po knižke, ktorá nás dokáže zaujať a spríjemní nám voľný čas.

Ružena Scherhauferová – autorka spoločenských románov. Pochádza zo Želiezoviec – Svodova, už štyridsaťdva rokov žije s rodinou v Seredi. Doteraz napísala dvanásť kníh – Odhalené tajomstvo (2008), pod pseudonymom, Už viem, že chcem teba (2010), Emine slzy (2011), Predajná láska (2012), Život sa nás nepýtal (2014), Šťastie si ťa nájde (2014), Prekliata (2015), Gamblerova žena (2017), Starká, čo mala vrtuľu v zadku (2018), Strongmani (2019), V to leto som tancoval s motýľmi (2021), Láska z Bagdadu ( 2022), Preklad do českého jazyka: Eminy slzy, Gamblerova žena, Léto s motýly. V súčasnosti pracuje na románe o zabudnutom výnimočnom maliarovi portrétistovi. Má rada život, farby, stretáva sa s priateľkami a angažuje sa v spoločenskom živote mesta.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

apríl 2024
Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30