Prečo, ako a kde píšem

Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem

By Sieťovka
8. mája 2023

Keď som v roku 2012 začala písať, bola som ako odtrhnutá z reťaze. Počítač, a ani nič, na čo by sa dalo písať, predo mnou nebolo v bezpečí. Písala som, kedy sa dalo, kde sa dalo a na hocičo. Námety som nestíhala zapisovať, tak veľa sa ich rojilo v mojej hlave. Postavy sa prekrikovali jedna cez druhú. Často išlo o zauzlený chaos, ktorý som potrebovala rozuzliť, paradoxne som ho nebrala ako príťaž, ale ako niečo, čo ma zachraňovalo pred stereotypom ženy na rodičovskej dovolenke. Začalo sa to ako experiment, ako vzrušujúca výzva, či vôbec niečo dokážem dokončiť.

Podarilo sa, no jedným príbehom sa moje šialenstvo neskončilo a nasledovalo obdobie, keď som písala aj tri príbehy naraz a snažila som sa tvoriť básne, ktoré zanechajú v ľuďoch stopu – nepodarilo sa, tie, ktoré som zverejnila, sa nestretli s pochopením, no raz sa k ich tvorbe vrátim, keď dozrie čas i ja, zatiaľ sa budem venovať próze.

Písanie je ako droga, nie všetci sa však stanú závislí a niektorí to vzdajú, keď narazia na realitu spojenú s problémom nájsť vydavateľa a jednoducho skončia. No ja závislá som a liečiť sa nechystám, nič sa nevyrovná pocitom, ktoré prináša tvorba príbehov a spätná väzba čitateľov. Už som sa však upokojila a nepíšem ako o dušu spasenú, ale vtedy, keď sa mi moje postavy prihovoria. Stále kričia, no neprekrikujú sa. Nezmenila sa akurát skutočnosť , že na písanie myslím takmer neustále a na to, čo všetko som ešte nezaznamenala. Je to silnejšie, najmä odkedy píšem knihy pre tínedžerov. Verím, že práve tieto knihy dokážu zanechať v ľuďoch stopu a pomôcť im.

Kde píšem?
Píšem výlučne vo vnútri na gauči, v posteli… ehm… niekedy aj tam, kde kráľ chodí sám. Veľmi som chcela písať vonku na našej terase, avšak ruší ma aj šušťanie listov alebo pohladenie vánku na líci. Neprekáža mi však hudba a ani kulisa vo forme televízora. Ako dieťa som mala izbu s dvomi súrodencami, takže často sme mali naraz zapnuté rôzne zariadenia a popritom sme sa učili.

Ako píšem?
Nenaučila som sa strojopis, ale snažím sa používať čo najviac prstov. Alebo nebola otázka myslená takto? Dá sa povedať, že píšem dobre. Hm, ale dobre je na trojku. Tak subjektívne píšem chválitebne, lebo stále je čo vylepšovať. Avšak teší ma, keď niektorí čitatelia moje knihy vnímajú ako niečo úžasné, krásna to motivácia.

Kristína Ježovičová píše nielen pre dospelých, ale aj pre mladých čitateľov. Vyšli jej tri silné tínedžerské knihy: Nevyslovené, Vydrž to so mnou a Nelám mi srdce, ktorá získala druhé miesto v Panta Rhei Awards. Keďže sa popri písaní venuje prekladom kníh a čítaniu, väčšinu dňa trávi pri klávesnici alebo s knihou v ruke. Vo svojej tvorbe sa nevyhýba ani kontroverzným témam. Jej postavy sa často ocitajú v spleti zložitých vzťahov, no napriek tomu si zachovávajú optimizmus a vieru v lepší zajtrajšok.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30