Prečo, ako a kde píšem

Katarína Kucbelová – Je to napínavé

By Sieťovka
12. júna 2023

Niekedy je to hobby, niekedy práca. Vedela by som si nájsť niekoľko iných a menej namáhavých koníčkov ako písanie a všetky joby sú v porovnaní s tvorbou kníh jednoducho menej zaujímavé.

Snažím sa žiť tak, aby som mohla písať. Nemôžem povedať, že písanie je vždy moja jediná práca, ale mám rada obdobia, keď môžem len vstať a písať.

Nemám pracovňu. Nájsť si tichý kút a dostatočne dlhý čas na písanie, znamená ďalšiu logistiku. Vstať a písať ráno o piatej, kým sa rodina poprebúdza, prípadne si nájsť tichú verejnú knižnicu, alebo nie veľmi navštevovanú kaviareň, pred krachom dobre poslúži ako štúdio. Ale bol už aj vlak, cowork, horský penzión, rôzne rezidenčné byty, stan sa až tak neosvedčil. V Krakove sa volá konečná jedného autobusu Cichy Kącik. Vždy mi to znelo ako vysnívaná stanica pre spisovateľa.

Na druhej strane, vety ma dokážu vtiahnuť natoľko, že prestanem vnímať okolie a čas. To je istá výhoda.

Baví ma písať, ale nebaví ma byť spisovateľkou. Nemám rada obdobia bezprostredne po vydaní knihy. Recepcia čoraz viac pripomína súťaž, je to nepríjemné, stále uvažujem nad spôsobmi, ako sa tomu vyhnúť. Nebyť na sociálnych sieťach a selektovať pozvania na festivaly a autorské čítania trochu pomáha. Som nerada súčasťou verejného života a literárna prevádzka má dnes na mňa príliš veľa podôb.

Je fajn, že existuje systém rôznych štipendií, rezidencií, grantov, ale je to lotéria a čoraz viac si pripadám ako gamblerka. Dostanem ten grant? Bude to dosť na to, aby som si kúpila ďalší čas na život a prácu?

Snažím sa písať tak, aby som popri tom mohla aj žiť. Raz som dostala otázku, prečo som si zvolila formu fragmentárneho písania. Odpovedala som, že som sa pre ňu nerozhodla, vyplynula zo spôsobu môjho života, som žena a mám dieťa. Nemôžem si dovoliť písať knihy na jeden ťah. Dokážem napísať maximálne kratšiu epizódu za deň. Potom tie fragmenty musím dobre poskladať.

Rada píšem knihy, lebo niekedy je to vlastne štúdium. Keď sa venujem nejakej téme, čítam literatúru a zdroje, ktorým by som inak asi nevenovala. Niekedy za svojou knihou cestujem, či už v rámci rešerše alebo sa kvôli románu hrám na reportérku. Nerada píšem o sebe, svoje postavy a témy si vyhľadávam na cestách alebo v knižniciach. Keď toto všetko absolvujem, niekedy sa objavia náhodou alebo sa vynoria z minulosti.

Nie že by som sa snažila ísť s dobou, ale čoraz väčším prekvapením je pre mňa aj to, do akej spoločenskej situácie a celkovej konštelácie nová kniha vstúpi. Diskurz, témy, hrozby, spoločenské priority, návyky sa menia rýchlejšie. Knihy píšem dlho a spoločenská atmosféra, v ktorej začnem knihu písať, je po dokončení iná. Na preklady, ktoré vychádzajú ešte neskôr, radšej ani nemyslím. Meníme sa, adaptujeme, nadčasovosť aj aktuálnosť je čoraz väčšia výzva.

Človek by sa z dnešnej rýchlosti a neistoty mohol pokojne zblázniť aj bez písania.

Písanie je najväčšia miera slobody, akú si viem zariadiť alebo sa o to aspoň pokúšam. Bojovať o čas a priestor (nielen) v hlave, na to, aby som mohla tvoriť, je celkom ušľachtilý a dobrodružný životný program.

Vždy je celkom napínavé, či rozpísanú knihu budem môcť dokončiť.

A vôbec, čo bude o týždeň.

Katarína Kucbelová (1979) je slovenská poetka a prozaička.
Vydala päť básnických kníh a novelu Čepiec (Vydavateľstvo Slovart 2019), ktorá bola nominovaná na niekoľko literárnych ocenení a získala Cenu literárnej akadémie Panta Rhei Awards, titul Kniha roka v ankete denníka Pravda a Cenu Nadácie Tatra banky.
Prvé tri z jej básnických zbierok Duály (Drewo a srd 2019), Šport (Ars Poetica 2006), Malé veľké mesto (Ars poetica 2008 vyšli v roku 2020 v reedíci vo vydavateľstve Drewo a srd.
Najnovšia kniha, básnická skladba k bielej (Skalná ruža, 2022) je nominovaná na Cenu Zlatá vlna a Cenu Václava Buriana.
Jej knihy, predovšetkým novela Čepiec, vyšli v niekoľkých jazykoch a jej básne pravidelne vychádzajú v rôznych zahraničných antológiách.
Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou.
Narodila sa v Banskej Bystrici a od svojich štúdií na Vysokej škole múzických umení žije v Bratislave. S manželom vychováva dcéru.

Foto: Natália Urblíková

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31