Prečo, ako a kde píšem

Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?

By Sieťovka
28. mája 2023

„A čo sa vám stalo?“ spýtal sa taxikár Delphine de Viganovej, keď mu povedala, že je spisovateľka. Nespýtal sa: A o čom píšete? Ani nepovedal: Ó, to je zaujímavé, tak spisovateľka, pozrime sa. Nie. Povedal: A čo sa vám stalo? Lebo ak niekto píše, ak niekto píše z nutnosti, čosi zlé sa mu muselo stať.

Kniha sa volá Noc nic nezadrží, čítala som ju v češtine, vo francúzštine, bohužiaľ som ju nepreložila do slovenčiny, preložili ju druhí, Delphine de Vigan v nej píše o svojej bipolárnej matke, je to jedna z kníh, ktoré ma poznačili, pozerať sa na to z perspektívy dieťaťa.

Myslím, že prvýkrát mi to napadlo dolu pri domčeku, pri bambusovom hájiku, to je šialené, čo sa tu deje, o tom by bolo treba napísať, ako sa tí ľudia správajú, ako všetko rýchlo beží, nestíham sa za tým ani dosť rýchlo obracať, aby mi z toho napokon hlava nepraskla, a všetky tie myšlienky a už sa ani nedá určiť, v ktorom jazyku mi napadajú, podobne ako pri rozprávaní s ostatnými dobrovoľníkmi, raz po anglicky, potom po francúzsky, po česky, po slovensky, kde-tu nejaká slovinčina. A ten pocit, že práve preto sa aj zobúdzam, hlava naplno pracuje aj v noci, nedá sa spať, nedá sa pred tým ujsť, o štvrtej nadránom už nemôžem vydržať ten pretlak a hlava ma zobudí, hoci v prístavbe, v izbe, na ktorej som s D, môžem len ležať v posteli, so všetkými svojimi myšlienkami a s úzkosťou, ktorú vo mne spúšťajú, s úzkosťou z veľkých právd, ktoré sa mi zrazu vyjavujú, snaha povedať si, iste, iste, dospievam, toto znamená dospieť, pochopiť a prijať všetku nenávisť sveta, dospieť znamená preklopiť sa na druhú stranu, prekonať depresiu a nepoľaviť, prejsť si tou cestou až na koniec, potom budem ako ostatní, slobodná, dospelá, mocná, ale predsa len, celkom to nesedí, hlások kdesi v kútiku mysle, naozaj si týmto prešli všetci ľudia pritom, ako dospievali?

Tisíckrát som to prerozprávala sebe, svojej rodine, svojim priateľom, svojim lekárom, prešla si to v hlave, pred ničím sa nesnažila ujsť, zatvárať oči, prijať nie všetku nenávisť sveta, ale prijať, čím som, prijať, že aj toto som ja, prijať, že môj vlastný mozog môže ísť proti mojim záujmom, tisíckrát som si to prešla, preskúmala zo všetkých strán, než som sa pustila do písania, ak som začala písať, bolo to preto, aby som napísala Bellevue, respektíve, ako som povedala A. minule na kontrole, pritom, ako mi on dával recept a ja jemu svoju knihu v angličtine, ak som začala písať, bolo to preto, aby som ukázala, čo sa deje v hlave človeka, ktorý si prechádza psychózou.

Ivana Dobrakovová – Narodila sa v roku 1982 v Bratislave. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe (z francúzštiny a taliančiny preložila autorky a autorov ako Elena Ferrante, Valeria Parrella, Simona Vinci, Silvia Avallone, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Antoine Laurain, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir.)
V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru. V roku 2021 jej vyšiel zatiaľ posledný román Pod slnkom Turína. Všetkých päť kníh bolo nominovaných na Anasoft Literu. Jej knihy vyšli v prekladoch do poľštiny, češtiny, maďarčiny, bulharčiny, angličtiny, arabčiny, španielčiny, taliančiny, srbčiny, macedónčiny. Ďalšie preklady sa pripravujú.

Foto: Juraj Starovecký pre Anasoft literu.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30