Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem

Ako prvé odpoviem na otázku: Kedy? píšem. Musí m sa priznať, že som nepísala už nejaký ten mesiac, ak nerátam krátke články. A rovnako priznávam, že to nie som úplne ja. Až keď sa ponorím do sveta, ktorý si tvorím, do postáv, ktoré sa stávajú mojimi priateľmi, nepriateľmi, blízkymi, známymi, až vtedy som to úplne ja. Keď žijem dva životy. Jeden ten reálny, ktorý milujem a druhý, v ktorom moja duša pláva a necháva sa unášať mojou fantáziou. I tento život milujem, a jeden bez druhého nemôžu existovať v harmónii. Ak je to tak dlhšie, výsledkom je, že mám pocit, že mi chýba kus z duše…

A keď píšem, tak píšem stále… Pri zaspávaní, vstávaní, varení večere, šoférovaní, nakupovaní, v čakárni u lekára, v rade pri pokladni… Tým chcem povedať, že vtedy príbehom žijem a písanie sa mi premieta v myšlienkach, kedy vytváram rôzne scenáre, ktoré si niekam zapíšem, hneď ako je to možné.

Ako píšem?

Srdcom a dušou. Musím sa úplne vžiť do tohto sveta a v reálnom živote nesmiem riešiť závažnejšie situácie, pretože vtedy sa neviem naplno sústrediť a prežívať všetko s postavami. K písaniu potrebujem duševnú pohodu, ak ju mám, vtedy viem milovať, nenávidieť, zabíjať a riešiť tie najťažšie a najdesivejšie situácie mojich hrdinov.

Prečo píšem?

Mám pocit, že s túžbou písať som sa narodila. Knihy som milovala od raného detstva. V momente ako som sa naučila čítať, mojou najobľúbenejšou hrdinkou sa stala Anna zo zeleného domu. Zaľúbila som sa do jej života a túžila som vytvárať podobné príbehy. Už vtedy ma to ťahalo k písaniu. Ako keď malé dieťa chytí nástroja, začne hrať a už ho viac nepustí. Cítila som, že musím proste začať… Milovala som slohy a doma som si písala rôzne príbehy. Ale odvahu som nabrala až v roku 2013, kedy som poslala svoj rukopis. Bol to taký ničím výnimočný zaľúbený príbeh. Ale i tak som ho zbožňovala. No vedela som, že písať zamilované knihy bez štipky akcie, bez prísad krimi korenia a psycho chutí, nie je to pravé pre mňa. Moja prvá obľúbená autorka psychologických thrillerov je Joy Fielding a vďaka nej som si zamilovala tento žáner. Pri každej jej knihe som túžila vytvoriť nejaký zamotaný napínavý príbeh. A tak som začala písať, alebo lepšie povedané, snažila sa vytvárať príbehy s prvkami thrilleru. Milujem zamotávať a ešte viac motať situácie – niekedy mám problém sa vymotať, vtedy som nútená robiť si rôzne dejové prekombinované osi a cítim sa ako kriminalistka :D. Aj to je na písaní úžasné. Vlastne, písanie je úžasné celé. Od prvej myšlienky po život, ktorý si kniha ďalej žije.

Umenie je jedna z najúžasnejších vecí, ktoré boli, sú a budú vytvorené ľudským jedincom. A ja som šťastná, že sa umeniu môžem venovať, pretože si bez neho nedokážem život predstaviť.

Milý Róbert, týmto sa Ti chcem poďakovať, za to, že si ma oslovil s rozhovorom do Tvojej úžasnej Sieťovky. Je mi cťou a veľmi si to vážim.

A ďalšie rovnako dôležité poďakovanie chcem smerovať k čitateľom a každému jednému, ktorý siahol po mojich knihách, či jedenkrát, viackrát alebo opakovane. Vážim si každý názor a aj konštruktívnu kritiku, ktorá každého, čo niečo tvorí, posúva vpred.

Predchádzajúce články

Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli