Prečo, ako a kde píšem

Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…

By Sieťovka
25. júna 2023

Začnem malým obzretím do minulosti. Keď som bola školáčka, asi v druhom ročníku ZDŠ v Bratislave, tak som napísala svoj prvý detský text. Z matematiky som však doniesla trojku, čo bola pre moju rodinu, zameranú na prospech a výkon, odsúdeniahodná známka. Mamička najskôr ustrnula nad žiackou knižkou na stole, roztvorenou neďaleko tej detskej prvotiny ilustrovanej mojimi kresbičkami. Brnkla ukazovákom do textu, ktorým som sa chcela pochváliť, a vyriekla: „Písačky! Tak toto ťa, dcérka, živiť nebude! Písačky!“

Podstatnú časť života ma však živili práve písané slová a to, že som to s nimi predsa len ako tak vedela. Písala som vždy, ale často len „šuplíkovo“. Zlom nastal, keď som sa vydala za človeka básnického slova a znalca literatúry. Myslím si, že to významne rozhodlo o mojom písaní aj nepísaní. Veď mať vedľa seba literárneho recenzenta a kritika, tak si dvakrát rozmyslíš, či s tou svojou nočnou tvorbou vylezieš von na svetlo, alebo to vopcháš pod úradné listiny do zásuvky. Našťastie, bol k mojej tvorbe obvykle láskavý.

Mám jednu limitujúcu vlastnosť – neviem sa dobre zhostiť niekoľkých životných rolí súčasne. Byť manželkou a matkou ma roky pohlcovalo, bola to vlastne prekážka pre moje písanie. Pracovať v novinách ma tiež odvrátilo od vlastnej básnickej či beletristickej tvorby. Veď povážte! Prídete domov z redakcie regionálnych novín, kde som musela „vypľuť“ denne a v krátkom čase istý počet správ a článkov, niečo aj do sobotňajšieho vydania… A domácnosť pýta nejakú starostlivosť, napokon aj deti sa tu potulujú a tiež chcú, čakajú, pýtajú… Nuž, nesadnete si do pracovne – múzou pobozkaná a energiou nakopnutá – k počítaču, zámer napísať báseň či poviedku odkladáte na inokedy. Toto je však skôr odpoveď na otázku, prečo som toho nenapísala viac.

Zároveň však priznávam, že to, čo som napísala, som tvorila s chuťou, dosť rýchlo a zanietene. Po publikovaní a vyjdení ma to príjemne uspokojilo, a potom nič – mesiace aj roky. Nuž, nie som veľmi ambiciózna spisovateľka. Som vlastne lenivá autorka!

Kde píšem? V kuchyni. Prečo píšem? Lebo mám pocit, že mi to niekedy aj ide. Tá hra so slovami, príbehmi, humorom, štipkou láskavej irónie a jemným cynizmom ma naozaj baví. Mám už aj čosi odžité, tak nevarím z vody ako zamlada. Písanie mi pomáha prežiť ťaživé udalosti, lásku aj smrť (znie to pateticky, ale to je určite „status“ nejedného autora), vyrovnať sa s „nakladačkou“ od osudu, spláchnuť vlastné aj cudzie city do privátnej a súcitnej riečky s priliehavým názvom, ako napríklad O živote vieš prd!. Prináša mi to potrebný odstup od samej seba… Keď niečo po rokoch po sebe čítam, tak objavujem, kto som bola v tom čase. A vie to byť aj zábavné. Minule som si prečítala jednu svoju báseň spred asi desiatich rokov – a zrazu: „Fíha, to je dobrá poézia!“ – pochválila som sa žičlivo.

Inak, každá návšteva kníhkupectva človeka usádza, učí veľkej pokore. Myslím si, že súčasné predajne kníh s tou nespočítateľnou spisovateľskou záľahou musia byť vlastne pre každého ambiciózneho spisovateľa či vydavateľa demotivujúce. Pre niekoho až depresívne. Nemám to, našťastie, takto, ale pripomína mi to klasické „márnosť nad márnosť“. Pretože kníhkupectvá tu sú nielen s ponukou krásnych a múdrych kníh, ale aj nepredajných produktov, a orientovať sa v tom je čoraz ťažšie. Vládne veľká nadprodukcia, čo súvisí zrejme s konzumnou dobou. Keď konzum, tak všade! Veľký a pestrý knižný trh a zároveň aj smutný cintorín kníh a hodnôt! Aha, to je aj obhajoba mojej autorskej lenivosti!

Vlasta Hochelová pracovala v regionálnych periodikách, v časopise Originál v Nitrianskej štátnej galérii, na odbore kultúry MsÚ v Nitre a takmer dve desaťročia vyučovala na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorkou Slovníka novinárskej teórie a praxe (UKF, 2001), odbornej monografie Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo (UKF, 2011), básnických zbierok Sen o nespavosti (Q111, 2008), Po lakte v popole (Q111, 2011) a románu O živote vieš prd! Fejsbúkový denník (Enigma, 2022).

Okrem odborných statí, uverejnených vo vedeckých periodikách a zborníkoch, publikovala články v tlači; básne a poviedky prezentovala v literárnych periodikách, najviac v Romboide, v Slovenskom rozhlase odvysielali jej poviedku Cez prestávku v rámci žánra „mini-román“ a rozprávku O kvapke Cupke (ešte vo vysielaní Česko-slovenského rozhlasu). Z češtiny preložila knihu Jana Tůmu 100 najväčších zaujímavostí o železnici (Columbus, 2005) a román Oldřicha Seluckého Vzbura v Assisi (Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 2017).

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31