Prečo, ako a kde píšem

Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem

By Sieťovka
17. júla 2023

Prečo?

Pretože chcem. A chcem, pretože ma to baví. Všetko ostatné sú príjemné bonusy, ktoré začali láskou k príbehom. Už ako malé dievčatko som veľa čítala a čím viac svetov som objavila, tým neodbytnejšia bola moja túžba sama niečo napísať. Mala som jedenásť, keď som si potajomky kúpila zošit (nemala som odvahu niekomu sa s tou túžbou priznať a pripadala som si preto divná) a začala písať svoj prvý príbeh. Po ňom nasledoval ďalší a za ním ďalší, no dlho som o nich nikomu nepovedala. Až neskôr, keď som objavila čaro textovej RPG a iných ľudí vo svojom veku, ktorí písali, som uverejnila niekoľko príbehov na internete.

Aj keď sen vydať knihu sa ma držal celé roky, stále som si hovorila – jedného dňa. Písala som pre radosť a preto, že postavy v mojej hlave nevedeli zavrieť ústa. A vlastne to je jeden z dôvodov, prečo píšem i naďalej. Rada ich počúvam, skladám útržky scén a tvorím nové svety. Nie je to síce vždy ružové, hlavne keď sa zaseknem a neviem na niečo prísť, ale o to väčšia je radosť, keď do seba všetko pekne zapadne.

Kde?

Tam, kde je ticho. Najčastejšie v posteli a občas, keď sa mi dá, tak i v kancelárii v práci. Nápady si ale zapisujem kdekoľvek, veľmi často na kadejaké bločky, akoby som doma nemala asi tak milión zápisníkov. 😊 Z času na čas využívam aj diktafón v mobile, zvyčajne keď nemám nič iné poruke a potrebujem si niekam narýchlo zaznamenať dialóg, ktorý mi napadol.

Ako?

To sa postupne mení. Jediné, čo od čias strednej školy pretrváva, je písanie desiatimi prstami. Kedysi som ale tvorila bez osnovy, otvorila som notebook a ťukala, že veď príbeh ma niekam zavedie. V tom čase som tiež písala zásadne chronologicky a nikdy nešla ďalej, ak som niečo nevedela vymyslieť. Teraz si už píšem osnovu, minimálne s nahrubo načrtnutými udalosťami, ktoré sú nutné pre dej. Zmenilo sa i to, že už dokážem v deji skákať, a ak mám chuť dať na papier nejakú scénu, urobím to. V tomto som sa tak trochu poučila pri písaní Anarchorance, veľmi som sa vtedy tešila na písanie jednej kapitoly, ktorá však mala byť až v pokračovaní. Nanešťastie, keď k jej písaniu naozaj došlo, nemala som na ňu tú správnu náladu a trápila sa s ňou. Preto, aj keď sa stále snažím písať čo najviac chronologicky, sa už nevyhýbam ani skokom a písaniu podľa nálady. Okrem toho sa pri prvej verzii nezdržujem mnohými opismi a často si nechávam poznámky ako „tu bude opis“ alebo „neskôr opíš presun“. Prvá verzia textu je preto chaotická, ale držím sa toho, že je určená len pre mňa a všetko dám do čitateľnej podoby pri editovaní.

Kedy?

Najčastejšie v noci. Nie je to najlepší čas, ale nanešťastie človek musí aj pracovať. 😊 Ranné vtáča som nikdy nebola, ak by som si nastavila budík a nejakým zázrakom aj vstala, mám pocit, že by zo mňa skoro ráno nevyšla jediná logická veta. Najlepšie sa mi píše doobeda, ale skrz prácu mám túto možnosť iba cez víkendy, takže mi ostali nočné hodiny. Veľmi často zapínam notebook niekedy o desiatej až jedenástej v noci.

Niečo som si na sebe ale všimla, vždy keď mám obmedzený čas na písanie, napríklad polhodinu do odchodu niekam preč, dostaví sa múza a píšem ako o život. Asi by som mala cestovať častejšie. 😊

Iveta Pernišová pochádza z malej dedinky blízko Prievidze. Študovala na Technickej univerzite vo Zvolene a momentálne sa venuje rodinnej firme a scprabookingu. Vo voľnom čase rada tvorí z papiera, číta, sleduje seriály a športuje. Je členkou Spartan training group Prievidza a patrí k nadšencom prekážkových behov. Ak nebehá sama, užíva si pohyb so svojou sučkou pri canicrosse a agility. Vyšiel jej prvý diel sci-fi trilógie s fantasy prvkami Anarchorance a tento rok vychádza pokračovanie s názvom Riján.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31