Prečo, ako a kde píšem

Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem

By Sieťovka
11. júla 2023

Píšem prakticky všade, kedykoľvek a kdekoľvek, keď ma niečo zaujme. Píšem prevažne do telefónu, pretože môj rukopis je značne nečitateľný. V telefóne mám už viacero mojich kompletných kníh. Písanie je pre mňa ako jedna z ľudských potrieb, rovnako ako dýchanie, je to môj spôsob ako reagovať na dianie okolo, ako sa vyrovnať s emóciami a zároveň píšem hlavne vtedy, keď si chcem daný okamih zapamätať, ako keď vidíte niečo pekné, čo si chcete odfotiť a v mojom prípade to riešim tak, že to skrátka opíšem v básni.

Moje knihy sú pre mňa ako také fotoalbumy. Presne si pamätám na emócie a situácie, kedy som tú ktorú báseň napísala. Sú to veci, na ktoré nechcem zabudnúť. Možno aj preto, že si ich takto často pripomínam, mám výbornú pamäť. Ľudia čo ma dlhšie poznajú hovoria, že mám pamäť ako slon. Pamätám si veci a situácie od útleho detstva až dodnes. Niekedy mám pocit, že je to prekliatie a chcela by som zabudnúť, ale nedá sa to. Takto ma prakticky minulosť prenasleduje do súčasnosti a budúcnosti. Aj to je vec, s ktorou sa pomocou básní vyrovnávam. Snažím sa pomocou nich utriediť si myšlienky, pochopiť určité situácie, alebo len poukázať na niečo, čo si myslím, že by pomohlo aj ostatným. Pripájam dve básne, ktoré som napísala v autobuse.

Dvaja Starci
Z autobusu vystúpili dvaja starci s barlami.
so sklonenými, bielovlasými hlavami,
s prihrbenými plecami
a ohnutými chrbtami.

Slnko ich jesennými lúčmi pohladilo po tvári
a mne ich ukázalo celkom inými očami.
Moja posadnutosť plynutím času…
A v mojich očiach boli opäť chlapcami,

ktorí vystúpili zo školského autobusu
a chválili sa siláckymi rečami.

Vždy ma to dojme,
ako sa človek vplyvom času mení,
ako sám v živote zohrá tisícky predstavení,
ako zožne aplauzy i pády v dráme života…

Aj na naše predstavenia hľadia iní,
až pokým ich za oponou vlastnej scény
nepohltí temnota.

Básne píšem spontánne okamžite, ako ma niečo osloví… Toto vzniklo keď som videla na lavičke spať ľudí bez domova…

Bezdomovci
Na ceste stretávam bosých ľudí.
Ja oblečená,
vidím otrhaných ľudí v marci,
ako v stredoveku.

Ja depresívna, ľudí bez domova.
Kde to žijeme
že ľudia nie sú nikde doma?
Že sú doma na lavičke,
kde každý nazíza do okien ich biedy…
Kedy bude žiť človek ako sa mu patrí,
s dôstojnosťou, kedy?

Keď pochopíme,
že tu nie sme iba sami pre seba.
Keď zistíme, že z vecí ktoré máme,
nám vlastne polovicu netreba.

Keď sa oprostíme od matérie
a strachu zo straty, či zosmiešnenia.
Keď si každý načrie dovnútra
a pochopí čo nachádza sa v duši.
A keď tomu porozumie,
bude vedieť to, čo dodnes iba tušil.

A na záver ešte moja reakcia na negatívne ohlasy na súsošie Jara Filipa , Satinského a Lasicu v Petržalke.

Súsošie Satinský -Filip -Lasica

Akoby tu po nich ostala iskrička života.
Akoby len na chvíľu ustrnuli v čase.
Akoby sa znova máličko ozval klavír
a ktosi popod fúzy pousmial sa zase.

Príbeh troch kamarátov, čo sú opäť spolu.
Tu, aj tam. Komu sa nepáči, nech sa nepozerá,
kto nemal rád ich humor, ten má skrátka smolu,
a my tú, že už viac nevyjdú vtipy spod ich pera.

Anna Kittel Gürtlerová – Narodila som sa 30. 7. 1980 v Bratislave. Básne som vymýšľala ešte keď som nevedela písať. Tie, ktoré som napísala ako dieťa, som vydala v knihe Rozprávky básničky do detskej izbičky. Dodnes som napísala 12 kníh. Dve pre deti, rozprávky a básne, jednu poviedkovú knihu, knižku detských výrokov a ostatné sú poézia, ktorá v mojej tvorbe prevažuje. Občas píšem aj humorné scenáre pre rôzne herecké zoskupenia, úspešne hrané aj na Trenčianskom hrade. Robievam besedy pre deti aj dospelých, venujem sa aj činohernému hraniu, spievam v zbore a maľujem obrazy. Knihy sama ilustrujem a učím výtvarný odbor na umeleckej škole už 22 rokov. Rovnako som popri práci sprevádzala aj na Bojnickom zámku, kde príležitostne ešte stále zavítam. Celý život sa venujem aj umeleckému prednesu. Mám dve dcérky, Elu a Grétku, ktoré boli okrem mojich žiakov inšpiráciou na napísanie mojej dvanástej knihy Ale Ela! zoznam kníh : Až dodnes, Chcela by som krídla, Spomienky na budúcnosť, Vtáci v klietkach, Kútovské a iné poviedky, Rozprávky o lese Lese, Rozprávky básničky do detskej izbičky, Spomienky na budúcnosť a predpovede minulosti, Moje milé, Ale Ela! O vílach a ľuďoch, Pierka. Rozprávky o lese Lese vyšli aj na cd, narozprávané Petrom Rúfusom

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31