Prečo, ako a kde píšem

Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem

By Sieťovka
12. júla 2023

Prečo? Lebo ma baví písanie, produkty písania ma tešia, tak ako ich prípadné následné uznanie. Na základnej škole ma bavilo písať slohy, uznanlivo ich predčítavala triede naša „tanítónéni“. V rannej dospelosti som so svojou prvou poviedkou – bolo to sci-fi – získal tretie miesto na Wolkrovej Polianke. Objavil som pre seba zábavu z literárneho písania a hneď sa dostavilo aj ocenenie môjho textu. Po niekoľkých, aj uverejnených poviedkach – hlavne po maďarsky – som skončil so sci-fi. Chcel som písať o reálnom živote. Nešlo mi to, tak som s tým prestal. Koncom totality a začiatkom divokej demokracie sa mi darili humoresky. Písali sa mi ľahko, už prvá z nich odznela v Slovenskom rozhlase v relácii Apropo. Časopisecky sa moje humoresky – asi tak dvadsať – uverejňovali hlavne v maďarčine, menej v slovenčine, lebo tie väčšinou odznievali v rozhlase. Bola to škola písania prekvapivých a vtipných krátkych príbehov. A prišlo štvrťstoročné pracovné obdobie vedeckého výskumu, okrem jedného mesiaca bez literárneho písania. Počas marca – no, týždeň aj v apríli – v roku 2008, ako umelecké dobrodružstvo práve nezamestnaného odborníka, vznikla moja vydaná knižka siedmych poviedok v maďarčine. Slovenská verzia, napísaná predvlani, čaká na vydavateľa. V súčasnosti píšem poviedky v oboch jazykoch, bude ich 2×7, je to zábava, radosť a nádej uznania.

Moje Kedy? Z hľadiska mojich sporadických období písania je obsiahnuté v mojom Prečo?. Medzi obdobiami písania sa nachádzali sedem až sedemnásť ročné prestávky, teda v poradí približne 7, 17 a 12 ročné. Kedy? samotného písania boli iné, podľa toho, či ak som písal humoresky a iné podobné útvary, alebo ak som tvoril poviedky. Humoreska bola za večer hotová. Sedem poviedok pre knižku v maďarčine bolo výsledkom trochu viac ako mesačného intenzívneho písania. Text slovenskej verzie knižky vznikol za pol roka. A v súčasnosti, píšuc na mobile – v ľubovoľnom čase dňa, aj s niekoľko dňovými prestávkami – jedna poviedka mi trvá aj mesiac-dva písania. Suma sumarum: za 69 rokov svojho života som sa písaniu literatúry doteraz venoval v štyroch obdobiach, priblížnej celkovej dĺžky šiestich rokov. Chcel by som to predĺžiť ešte aspoň o desať-dvadsať.

A Ako? Toľko, že témy poviedok – v období humoresiek aj tých – som vyberal a vyberám podľa prežitého. Ak mám dosť osobných skúseností v súvislosti s určitou témou, tak si ju zvolím. Napíšem prvú stranu poviedky a keď som s ňou spokojný – po viacerých opravách a škrtoch – tak sa rozhodnem o ďalších hlavných líniách príbehu, usilujem sa v ich poprepletať s prekvapujúcimi zvratmi. V súčasnosti maďarskú a slovenskú verziu poviedky píšem paralelne. Pre použitie napísanej časti textu v druhom jazyku – len pre jej hrubý preklad – používam DeepL prekladač. Túto „transplantovanú“ časť potom už zliterárnim dosť nezávisle od textu, z ktorého sa prekladalo. Počas paralelného písania slovenskej a maďarskej verzie poviedok mám ale aj spätnú väzbu medzi jazykovými mutáciami.

Kde? Píšem na mobile hlavne doma v posteli, v ľubovoľnom čase. Prípadne v MHD. Sem-tam v krčme pri pive. A keď mám voľnú hodinu, tak píšem v škole. Učím puberťáčky a poberťákov na strednej škole, lebo to prináša peniaze ku môjmu dosť nízkemu dôchodku. Ak už nebudem môcť učiť, tak si dám amputovať obidve nohy. Kŕmiť človeka bez nôh je lacnejšie. Ani na topánky netreba míňať dôchodok, síce alkohol na potlačenie následných fantómových bolestí pôjde do peňazí.

Tibor Pálszegi: Poviedky píšem pod pseudonymom Tyborg. Predtým mi moja práca vedeckého výskumníka nedovolila – a v súčasnosti učiteľa popri dôchodku, nedovoľuje – kaziť si svoj obraz morálneho človeka s amorálnymi literárnymi príbehmi. Vyrastal som na Južnom Slovensku v národnostne zmiešanej oblasti, tam sú korene mojej dvojitej maďarsko-slovenskej identity. Mám za sebou jednu vydanú knižôčku poviedok v maďarčine (jej slovenská verzia čaká na vydanie, ale poviedku Reklamné halušky si môžete tu stiahnuť), autorstvo homoresiek pre rozhlasovú reláciu Apropo (a ďalších, spolu tak dvadsať humoresiek v oboch mojich literárnych jazykoch), tretie miesto na Wolkrovej Polianke za svoju prvú poviedku (bolo to sci-fi, ktorých vtedy pribudlo dokopy tak päť), niekoľkonásobné víťazstvo obvodného kola Behu pohára Práca (z toho raz aj na dostihovej dráhe, kone nesúťažili) a už ako dôchodca som za tri hodiny preplával po šírke Balaton (no za 3 hodiny 20 minút, ale boli veľké vlny). Tento rok do zoznamu svojich literárnych diel pribudne sedem poviedok, napísaných v oboch mojich spisovateľských jazykoch. Plánujem žiť do konca svojho písania!

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31