Prečo, ako a kde píšem

Linda Chopin – Prečo, ako a kde píšem

By Sieťovka
14. augusta 2023

Prečo?

Pretože písanie je vášeň a sloboda a láska, ktorá opíja. A ja sa rada opíjam vášňou, slobodou a láskou, dobrými príbehmi z kníh a každodennými príbehmi zo života. Keď píšem, nie je to vždy iba o šťastných chvíľach. Spisovateľ nikdy nepíše iba pre lásku a šťastie, píše kvôli tajomstvám, kvôli letu a pádu, kvôli slzám, nedostatku, bolesti, kvôli túžbe, radosti a zúfalstvu. Písanie nemá nič spoločné s pozemským životom. Je to zázračný svet v ktorom môžem byť kráľovnou, slúžkou, kurtizánou, čím len chcem.

Nedávno ma v jednom starom dokumentárnom filme zaujali slová Joža Urbana: „Nepíšeme preto, aby naše texty pretrvali storočia, ale preto, aby sme pretrvali naše ťažké, alebo svetlé hodiny a to je to úžasné, pretože z času na čas sa každý z nás ocitne niekde, kde tú ťažkú alebo veselú hodinu má…“.

Ja som jeho myšlienky rozvinula viac.

Knihy nepíšeme a nečítame preto, že je to nemoderné, alebo moderné.

Píšeme a čítame, pretože sme ľudia. A ľudia sú plní emócií a vášne. Medicína, právo, ekonomika: to sú ušľachtilé veci, ktoré potrebujeme na živobytie. Ale poézia, próza, to je niečo, kvôli čomu stojí za to žiť!

My ľudia sme sa pomaly naučili, ako žiť medzi sebou, ako krotiť prirodzenú hrubosť, násilné sebectvo v láske a aj v iných medziľudských vzťahoch. Zdržanlivosť, opatrnosť a múdrosť, ale v knihách si každý môže dovoliť viac a všetko. Aj živočíšnosť, aj nespútanosť, aj totálnu oddanosť. Ľudské spojenia bez hier a falše. Kiežby to tak bolo aj v živote, ale kým sa svet nezmení, píšte a čítajte!

Ako a kde?

Stále a kdekoľvek. V myšlienkach, perom do poznámkových blokov (mám ich vždy plnú tašku) a samozrejme do počítača. Nikdy nemám osnovu, nemám charakteristiku postáv. Všetko sa rodí doslova počas príbehu. Píšem výlučne v prvej osobe, ktorej sa tak mnohí autori boja a ja nechápem prečo. Ale keď som nad tým premýšľala, prvá osoba je veľmi silná voľba – vlastné pocity, myšlienky, ktoré udierajú kladivom do hlavy, do duše. Chápem, že písať v prvej osobe je strašidlom, pretože číta švagriná, šéf, bývalý, ale faktom je, že text bude autentický. Štýl písania neexistuje. Štýl písania je samotný človek, ten kto píše. Niekto píše roky a predsa nemá svoj štýl. Nepíšem stále, ale fungujem prirodzene. Tak, aby celý proces tvorby dojímal k slzám, vzrušoval, alebo aj všetko súčasne a aby som cítila tlkot vlastného srdca v krku. Som presvedčená, že vášeň je to, čo robí spisovateľa spisovateľom, nie miera talentu a spôsob prejavu. A čitateľ to potom vždy cíti.

Nemám žiadne špecifické miesto, ani rituály a ani hudbu, ktorá musí počas písania znieť. Píšem, keď to tak cítim a tam, kde sa nachádzam, bez ohľadu na akékoľvek vonkajšie vplyvy.

Musím tiež dodať, že u mňa rovnako ako písanie funguje aj čítanie. Čítam veľa a všade.

Linda Chopin sa narodila na východnom Slovensku. Debutovala knihou Zatmenie mysle, ktorá najskôr vyšla v malom vydavateľstve DruskaBooks (2014). Druhé vydanie Zatmenie mysle vyšlo vo vydavateľstve MERIDIANO-press, Moderné romány pre ženy. V roku 2015 sa v ankete KNIHA ROKA 2015 (Martinus), v kategórii Slovenský autor umiestnila kniha na 5. mieste. Vo vydavateľstve Hladohlas vyšla kniha Keď vášeň zhadzuje masku (2014). Opäť v MERIDIANO-press, Bodkou nekončím (2015), po ktorej nasledovala kniha s názvom Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky (2016). Po nej vyšla kniha Sebaklam (2017). A neskôr opäť v Hladohlase kniha Všetky nemožné svety (2020).
Autorka svojich čitateľov považuje za priateľov a denne ich púšťa takpovediac do svojej kuchyne cez veselé, aj neveselé príbehy zo života, ktoré s pravidelnosťou zverejňuje na sociálnych sieťach a vždy je o nich veľký záujem.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30