Prečo, ako a kde píšem

Martin Benkovič – Prečo, ako, kedy a kde píšete?

By Sieťovka
2. augusta 2023

Prečo?

Keď som si čítal niektoré fancy múdre odpovede, hovoril som si, ako by som odpovedal? Ja som zväčša stručný v odpovediach. Nerád chodím okolo horúcej kaše, tak ako teraz, a radšej idem hneď k pointe. S takým pacientom sa robia rozhovory veľmi ťažko. Písomnou formou je to teda jednoduchšie.

Dá sa povedať, že je to z časti aj odpoveď. Vždy mi išla lepšie písomná komunikácia ako osobná. Ale to nebol dôvod, prečo som začal písať. Tým bol popravde veľmi, ale že veľmi naivný pocit, že keď dokážu iní písať a následne vydať knihu, musím to zvládnuť aj ja. Mal som už čo to načítané, veď ročne som prečítal 30-50 kníh.

Problémom však bolo, že drvivú väčšinu som čítal v angličtine, nemčine a češtine. Zo slovenských toho bolo veľmi málo – zopár prekladov a neskôr iba Juraj Červenák. Takže rodný jazyk značne zhrdzavel.

Prvé riadky som napísal v roku 2010 a asi po tridsiatich stranách text nechal a doprial som si dlhú pauzu. Takto sa to opakovalo ďalších päť rokov, až sa mi napokon podarilo knihu – asi space-opera – dopísať (po asi deviatich editovacích kolách má 677 NS).

Bolo to práve dopísanie knihy, ktoré ma najviac naštartovalo. Skúsil som napísať ďalšiu, tá mi trvala asi tri-štyri mesiace. S veľkými očami a očakávaniami som si cez publico.sk zaplatil korektúry, aj som rukopis poslal zopár vydavateľstvám, ale napokon som to vzdal.

Na dobrú radu som začal trénovať poviedkami, posielať ich do súťaží, popritom sa mi vynárali nové a nové nápady na príbehy. Z niektorých sa stali rukopisy a po výhre v MCF 2020 aj vydané knihy – Štvanec a Trestanec.

Ako?

Príde nápad. Väčšinou kombináciou udalostí – správy, film, pri hraní hier či čítaní iných kníh. Spoja sa vnemy, atmosféra, udalosti, lokácie a bum. Sadnem si, otvorím prázdny dokument a začnem písať. Čokoľvek, držím sa totiž rady, že prázdny papier sa nedá editovať. Takto vyzerali aspoň moje začiatky. Neskôr som si aspoň z časti napísal, o čom daný text má byť. A teraz si už dokonca najprv spíšem kostru príbehu, jednotlivé kapitoly, čo v nich približne chcem mať, čo chcem nimi dosiahnuť a ako si asi predstavujem koniec textu. Nie je to nemenný plán. Často sa mi stane, že pridám nové kapitoly, iné naopak vyhodím. Snažím sa počúvať postavy a dávam im voľnosť.

Kedy?

Kedykoľvek. Mám prácu, manželku, dieťa. Oni majú prioritu. Ak práve pracujem na novom rukopise, tak vždy keď je čas, pokojne aj päť minút píšem, aj keď sú to len poznámky, smerovanie, časť dialógu. A potom večer, najčastejšie, keď spí aspoň malý, sa odrazím od poznámok a pustím sa do toho naplno a píšem aj hlboko do noci. Čakať na múzu je luxus a vždy ide len o motiváciu a správne nastavenie mozgu. Ten sa dá vycvičiť, aby tvoril práve vtedy, keď je čas.

Kde píšete?

Prevažne na počítači s dvoma monitormi. Na jednom je Word, na druhom prehliadač s google mapami, slovníky a poznámky. Ak to na mňa príde mimo počítača, tak do mobilu. Na papier minimálne, ale aj to sa už stalo. Než sa nám narodil malý, mal som malú miestnosť, man cave, kde som zaliezol a písal. Teraz mám kút v obývačke, tak je to náročnejšie, ale opäť je to o schopnosti naučiť sa filtrovať ruchy okolia a tvoriť aj v bojových podmienkach.

Martin Benkovič (1982) sa narodil a žije v Bratislave spolu s manželkou a synom. Pracuje v IT korporáte. Medzi literárne úspechy patrí poviedková súťaž Martinus Cena Fantázie, kde opakovane zaujal porotu aj hlasujúcu verejnosť, až napokon v roku 2020 získal v tejto najprestížnejšej poviedkovej súťaži Hlavnú cenu, ako aj Cenu poroty za poviedku Na vlastnej koži. Je fanúšikom sci-fi , urban fantasy, komiksov a počítačových hier. Vo vydavateľstve Artis Omnis mu vyšli dve knihy zo série Ajriš : Štvanec a Trestanec. Koncom roka 2023 je plánované vydanie tretej knihy zo série – Lovec.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31