Prečo, ako a kde píšem

Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále

By Sieťovka
21. júla 2023

Prečo?

Rád o sebe premýšľam ako o profesionálnom výmyselníkovi. Vždy som si rád vymýšľal. Moji rodičia radi spomínajú, že keď som potreboval v ranom detstve niečo pomenovať a nevedel som si spomenúť na správny výraz, alebo som jednoducho správne pomenovanie ešte nepoznal, pokojne a suverénne som si vymyslel potrebné slovo. Zároveň, aspoň tak to cítim, som vždy svet vnímal vrstevnato, akoby som sa na okolie pozeral cez mnoho závojov. Keď som tie závoje mysľou odťahoval, videl som často aj veci alebo javy, ktoré iní ľudia v mojom okolí nevideli a tak, keď som o nich rozprával, znelo každé moje slovo ako výmysel. Avšak predtým, ako som všetky svoje výmysly spisoval, začal som najskôr kresliť. Z kresieb sa pomaly stávali komiksy a už v prvom ročníku na základnej škole som písal dobrodružné fan-fiction príbehy z westernového sveta, alebo z vlastných ďalekých neznámych vesmírnych svetov, či sfér. Cítil som sa pri tom vymýšľaní ako objaviteľ a písal som sprvu hlavne preto, aby som na svoje objavy nezabudol. Rýchlo som sa však pristihol pri tom, že ma takéto písanie veľmi bavilo a samozrejme, baví ma až dodnes.

Akurát som dosiaľ prešiel takú dlhú cestu, že ma už baví nie len písanie, ale aj prepisovanie, či neustále dopĺňanie napísaného. A teda okrem vytrvalého vymýšľania som si obľúbil aj spätné premýšľanie nad všetkým vymysleným a napísaným.

Ako?

Najradšej píšem, čmáram i kreslím večným perom na papier, no nepohrdnem ani technickými vymoženosťami. Dnes aj pre obmedzený čas a priestor na písanie využívam svoj smartfón na krátke verše, poznámky – ktoré si zapíšem, či diktujem hlasovému záznamníku, aplikácii na prepis reči a následne si tieto záznamy uložím na „lepšie“ časy, kedy sa pustím do úprav a skutočného rozpísania sa. To potom píšem hlavne na notebooku.

Kedy?

V detstve a mladosti som písal takmer neustále a nosil som so sebou zápisníky, rozličné zošity, aby som sa mohol kedykoľvek vypísať alebo rozkresliť. Či už som bol veselý, smutný, svieži alebo unavený, jednoducho stále som cítil vnútorné pnutie tvoriť. Lebo múzy, teda inšpirácia, v mojom prípade nikdy nespia. V súčasnosti však málo spávam aj ja, lebo pri všakovakých pracovných povinnostiach a životných výzvach si najčastejšie nachádzam čas až večer, prípadne v noci. Keď mám správnu náladu a chuť, dokážem vtedy pri písaní stráviť aj niekoľko hodín. Dokonca som sa musel naučiť byť na seba aj prísny, aby som celkom nezabudol na telesný oddych. Lebo pri písaní mi myseľ často tak zrelaxuje, až mám pocit, že si zdriemnuť ani nepotrebujem. Dobrému spánku sa však nevyhýbam, lebo mávam často veľmi živé a pestré sny, ktoré sú mi zdrojom ďalšej inšpirácie k písaniu. To je však už iná téma.

Kde?

Mám niekoľko výborných miest, kde som si rokmi overil, že sa mi tam píše dobre. Aktuálne zhodou okolností najviac píšem na gauči vo svojej obývačke. Rád však striedam lokality podľa nálady a väčšinou nemám potrebu pripútať sa pri písaní na jedno miesto. Výnimku tvorí len písanie odborných textov, kedy sa okrem sústredenia potrebujem zahĺbiť aj do sprievodných kníh, či materiálov – tam sa nevyhnem prikovaniu k písaciemu stolu. Avšak pri tvorivom písaní dokážem sedieť, ležať, pár krát som dokonca písal počas chôdze, alebo jazdy v aute, autobuse, či vlaku. Najpresnejšia odpoveď asi je, že píšem kdekoľvek ma prepadnú múzy a chuť vymýšľať.

Dušan Damián – alebo úradným (no nie celým) menom – Dušan Damián Brezány, je slovenský autor najmä fantazijnej literatúry a literatúry pre deti i mládež. Je rodákom z Dunajskej Stredy, polovičným Žilinčanom ale i milovníkom Bratislavy. Prvý krát publikoval svoje texty ešte na strednej škole, kedy pravidelne prispieval krátkymi, najmä fantazijnými prózami do výročných mládežníckych zborníkov Žitnoostrovského osvetového strediska, zvaných Podunajské písmená. Na vlastnú päsť sa do literárneho sveta vydal básňami a krátkymi prózami v roku 2008 na blogu vydavateľstva Enigma. V roku 2013 debutoval vo vydavateľstve iAdverti elektronickou básnickou zbierkou – Rukojemník lásky, ktorú ešte v tom roku nasledovala zbierka textov piesní – Debutový album dosiaľ nespievaných piesní a v roku 2014 zbierky básní – Modrý pomaranč a Ego et Solitudo. V rokoch 2015 – 2020 sa venoval najmä pedagogickej činnosti, počas ktorej pomohol svojim žiakom z prvého stupňa základnej školy napísať knihu – Statočný rytier Tiler, ktorej bol spoluautorom a pri jej vzniku vyvinul aj metodiku výuky slohu a slovenského jazyka pomocou písania a tvorby knihy. V roku 2020 sa vrátil k fantazijnej literatúre knihou – Legendy Leopardie, od vydavateľstva Enribook určenou pre čitateľstvo kategórie YA. A v roku 2021 vyšla vo vydavateľstve Enribook jeho doteraz najúspešnejšia kniha – Prvé rany, ktorá vznikla úpravou blogového seriálu z roku 2009 a opisuje príbehy z autorovho tínedžerského života v Dunajskej Strede, ktoré sú určené najmä dospievajúcej mládeži. V súčasnosti pracuje na dokončení prvého dielu z plánovanej fantazijnej série Lothrandea – Večná ríša, na ktorú už pár rokov čakajú najmä absolventi rovnomenného krúžku autorovej vlastnej rolovej hry – Rytieri Svetla.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31