Prečo, ako a kde píšem

Silvia Antalíkova – Prečo, kedy, kde píšem

By Sieťovka
10. augusta 2023

PREČO

Priznám sa, že obdivujem každú formu umenia. Je úžasné keď maliar namaľuje obraz, keď spevák krásne zaspieva pieseň, keď skladateľ zloží pesničku, z ktorej vám naskakujú zimomriavky. Keď krajčírka ušije dokonalé šaty, keď niekto dokáže vdýchnuť drevu dušu, keď spisovateľ napíše knihu. Keď ľudská ruka vytvorí niečo nádherné, nikdy sa neopakujúce z toho, čo bolo len nedávno malou nevzdávajúcou sa iskričkou, myšlienkou v hlave autora.

Písanie je relax, zábava, hra s písmenami, slovami, vetami. Psychohygiena. Každý človek je jeden originálny príbeh. Príbehov mám okolo seba viac ako dosť. Musím ich položiť na papier, dovtedy mi nedajú spávať kým ich nepoložím na papier. Mám rada keď si knižné postavy žijú svoje životy. Mám rada svet fantázie s prímesou reality. Zaujíma ma pozorovať ako plynie život, čo všetko prináša, ako sa my ľudia vieme veľmi rôzne vysporiadať so situáciami, ktoré nám prináša. Prázdny list papiera predo mnou je výzvou, na ktorom sa stáva všetko nemožné možným. Vyskúšajte!

Píšem od mala. Na základnej škole som rada a veľa čítala. Po prečítaní kníh mi chodili po rozume ďalšie a ďalšie námety aké iné scenáre by mohli prečítané knihy mať. Tak som zobrala pero a papier a začala písať. Najskôr to boli rozprávky, neskôr príbehy. Vyrábala som hande – made knihy, niektoré som aj ilustrovala. Tie potom kolovali po spolužiačkach, ktoré ma povzbudzovali v ďalšom písaní s tým, že čítanie ich bavilo a nech znova niečo napíšem, aby mali čo čítať. Zúčastnila som sa literárnych súťaží, na strednej škole som písala články do školského časopisu. Uverejňovala som poviedky v časopisoch Život, Slovenka,…

Pred pár dňami som odovzdala rukopis, knihu poviedok, tak nedočkavo čakám na vyjadrenie. Vždy mám niečo rozpísané, takže sa znova púšťam do písania.

KEDY

Najlepšie sa mi píše vtedy keď je ticho a kľud. Tieto podmienky si musím často – popri práci, rodine a iných aktivitách – veľmi prácne vytvoriť. Najlepšie sa mi píše vtedy keď je ticho a kľud. Potrebujem mať aj pokoj v duši, neviem písať v strese. Tieto podmienky si musím často – popri práci, rodine a iných aktivitách – veľmi prácne vytvoriť.

KDE

Doma, v najtichšej miestnosti, kde ku mne nedoľahnú vety typu: Čo máme jesť, kde mám bundu, tričko a pod. Lebo zvuky umývačky a práčky, ktoré dokončili svoju činnosť sú pri písaní pre mňa rušivé.

Silvia Antalíková – pochádza z Bratislavy, vyštudovala sociálnu pedagogiku a vychovávateľstvo. Pracuje ako vychovávateľka, v minulosti pracovala s telesne postihnutými deťmi, so stredoškolskou mládežou. Vo voľnom čase rada číta, navštevuje divadlá, kiná, relaxuje vo svojej záhrade a v prírode, na prechádzke so psom, na bicykli.
Je autorkou románov Čo môžu muži môžem aj ja – 2012 (tiež Co mužou muži mužu i já – 2014) , Racioláska s extra horkou príchuťou – 2014 (Racioláska s extra hořkou příchutí – 2022), Náš milý synáčik – 2018 (Náš milý synek – 2019), Bermudský trojuholník – 2019, (Bermudský trojúhelník – 2020), Miluj napriek všetkému – 2021 (Miluj navzdory všemu – 2022)

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31