Prečo, ako a kde píšem

Zuzana Kubašáková – Prečo píšem

By Sieťovka
7. augusta 2023

Písanie si ma našlo až v dospelom veku a ja som mu za to veľmi vďačná.

Bola to múza a zhoda náhod, ktorá ma posadila za počítač a dobiedzala, aby som spísala príbehy, ktoré sme pre syna vymysleli, keď bol maličký. Vedela som, že ak by som ich nespísala, vyšumeli by z mojej mysle navždy.

Prešlo 11 rokov. Stále je to neuveriteľné, že moje písanie sa vie premeniť na knihu. Predstavuje prostriedok, ktorým môžem sprostredkovať svoje vnútro a fantáziu čitateľom, sebe dopriať tvorivý čas, hrať sa so slovami a dejovou líniou.

Píšem vtedy, keď mám príbeh, ktorý vo mne opakovane vyvoláva silný pocit, že stojí za to posunúť ho ďalej. Vtedy cítim veľkú radosť v zmysle: Hurá, opäť sa to deje!

Niekedy si zveršujem krátky príbeh a to ma tiež veľmi baví.

Písanie ma rokmi posúva. S písaním zrejem a v písaní sa nachádzam. Je ako dôležité kusisko mozaiky mojej osobnosti, ktoré mi vysielalo svetelné signály už od detstva, ale až v dospelosti som našla vypínač, ako ho úplne rozsvietiť.

Všetky moje publikované knižky sú adresované deťom. Posledné dva roky mám už ale v počítači súbor, kde si zapisujem svoje postrehy a metafory z môjho sveta a sveta ľudí, ktorých stretnem. Stáva sa mi, že spozorniem nad múdrosťou života či všedného dňa, vybaví sa mi pekná myšlienka alebo poznanie a je škoda ho nezapísať. Formujú sa mi postavy, ktoré možno raz, ak naberiem odvahu, zasadím do spoločenského románu. Čím viac píšem, tým viac si trúfam.

Najradšej píšem cez víkendové rána, keď celý dom spí. Tália, náš chrtík, občas dobiedza, lebo vstáva so mnou a keď ju vyvenčím, myslí si, že sa ideme hrať. Až keď pochopí, že sa jej venovať nebudem, ľahne si a ja v pokoji tvorím. Píšem pri bielom písacom stole v obývačke, a ak tvorím počas dňa, nie je so mnou reč. Vtedy som slepá a hluchá. Nevadí mi hudba, zapnutá telka, rodinný šum.

Pri úvodnom adrenalíne z príbehu viem písať len na čistej vode. Vtedy nepotrebujem jesť, spať. Ľahšie sa mi do príbehu skáče, keď sa rodí, ako sa potom k nemu vraciam, aby som mu vychytala všetky muchy.

Pri dokončovaní to nejde až tak hladko. Môj rozum mi totiž neustále hlási všetky ostatné povinnosti, ktoré stoja v rade a čakajú na dokončenie a ja ich plním a k rukopisu sadám ako k poslednej činnosti dňa, niekedy aj mesiaca. Posielam ho do vydavateľstva, až keď je úplne dokončený a ja už nič viac preň v tom momente nedokážem urobiť.

Na záver by som dodala, že som veľmi šťastná, že sa mi písanie deje. Vnímam ho ako veľký dar. A čitatelia! S nimi je to neskutočné. Oni dávajú mojej práci vyšší zámer. Naučili ma veľmi veľa. Rozdiel medzi prvým rukopisom a ďalším je, že pri písaní každého ďalšieho príbehu už sedí pri mne i vysoko-inteligentný imaginárny čitateľ, ktorého názory zohľadňujem, a píšem, aby sa to páčilo jemu aj mne. Inými slovami, snažím sa aplikovať kritické myslenie na vlastné písanie. Hádam sa mi to darí. 🙂 „Hm, keď myslíš,“ mykne plecami môj imaginárny čitateľ a odletí konzultovať s ďalším autorom. 🙂

Zuzana Kubašáková sa narodila v Banskej Bystrici. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru v kombinácii s históriou. Písať začala po materskej dovolenke so svojím synom a píše dodnes. Už druhý rok pracuje ako knihovníčka vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča a baví ju najmä práca s detským čitateľom a príprava podujatí.
Škriatok v pyžamku (Taktik, 2016) bol jej prvý rukopis, ktorý sa postupne sformoval do knižnej podoby originálne spracovanými rozprávkami, ktoré opisujú každodenné situácie malých detí. Za prvý rok vypredal 5000 kusový náklad, čo bolo na neznámu a debutujúcu autorku veľmi pekné číslo.
Víla zo šatôčky (Taktik, 2018) je voľné pokračovanie Škriatka v pyžamku a narodila sa vďaka podpore čitateľov, ktorí si obľúbili prvú knihu a dožadovali sa pokračovania. Námety na rozprávky čerpala autorka z vlastných skúseností pri výchove svojich detí, ako aj zo skúseností iných rodičov. Niektoré témy v rozprávkach konzultovala so špecialistami v danej oblasti (detský pediater, logopedička). Do tretice pribudla ešte jedna knižka, ktorá uzatvorila sériu krátkych rozprávok – Škriatok, Víla a Hviezdička (Taktik, 2020). Všetky tri knihy boli preložené do českého jazyka.
Na jej konte nájdete aj drobnú knižku Soplík Lolík (D.T. Studio, 2018) o hygiene a čistote detského nosa, beletrizujúce poviedky úspešných slovenských športovcov pod názvom Víťaz je v každom z nás (Taktik, 2019), Posledný strom (D.T. Studio, 2022) príbeh o hľadaní posledného stromu na svete, ale aj dva veršované zimné príbehy Dve vianočné tajomstvá (VKMK, 2022), ktoré boli preložené aj do srbského jazyka.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30